{"id":12927,"date":"2018-11-14T14:25:16","date_gmt":"2018-11-14T13:25:16","guid":{"rendered":"https:\/\/www.websupport.sk\/blog\/?p=12927"},"modified":"2025-03-11T21:07:26","modified_gmt":"2025-03-11T20:07:26","slug":"ako-funguje-machine-learning","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.websupport.sk\/blog\/2018\/11\/ako-funguje-machine-learning\/","title":{"rendered":"Najjednoduch\u0161ie vysvetlenie strojov\u00e9ho u\u010denia alebo ako funguje machine learning"},"content":{"rendered":"Doba \u010d\u00edtania:<\/b><\/span> 5<\/span> min.<\/span><\/span>

Ak si nap\u00ed\u0161ete do Google ot\u00e1zku “what is machine learning”<\/em>, okam\u017eite na v\u00e1s vysko\u010d\u00ed hromada \u010dl\u00e1nkov z diskusn\u00fdch f\u00f3r, akademick\u00fdch str\u00e1nok a r\u00f4znych \u010fal\u0161\u00edch zdrojov ur\u010den\u00fdch bu\u010f pre program\u00e1torov, alebo pre vedcov. Strojov\u00e9 u\u010denie v\u0161ak nie je len pre \u00fazko \u0161pecializovan\u00fa skupinu \u013eud\u00ed. Naopak, v poslednej dobe sa strojov\u00e9 u\u010denie postupne st\u00e1va u\u017eito\u010dnou pom\u00f4ckou pre pomerne ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 \u013eud\u00ed, ktor\u00ed h\u013eadaj\u00fa mo\u017enosti, ako zlep\u0161i\u0165 svoj biznis t\u00fdm, \u017ee vedia efekt\u00edvne a hlavne ve\u013emi presne pracova\u0165 s ve\u013ek\u00fdm objemom d\u00e1t. Po\u010fme spolu nahliadnu\u0165 do sveta strojov\u00e9ho u\u010denia.<\/p>\n

Hist\u00f3ria strojov\u00e9ho u\u010denia<\/h1>\n

Asi ka\u017ed\u00fd z n\u00e1s pozn\u00e1 Turingov test. Pre t\u00fdch, ktor\u00fdm toto meno ni\u010d nehovor\u00ed, tak Alan Turing bol zn\u00e1my britsk\u00fd matematik, ktor\u00fd pomohol rozl\u00fa\u0161ti\u0165 nacistick\u00fd k\u00f3d pomocou stroju zn\u00e1meho ako The British Bombe. Turingov test sl\u00fa\u017eil na odhadnutie toho, \u010di je nejak\u00fd stroj inteligentn\u00fd. Test spo\u010d\u00edval v tom, \u017ee stroj musel presved\u010di\u0165 \u010dloveka, aby si myslel, \u017ee je re\u00e1lna osoba. Alan Turing u\u017e vtedy predpovedal, \u017ee stroje postupne nahradia v\u00e4\u010d\u0161inu \u013eud\u00ed vo svojich zamestnaniach. Jeho z\u00e1ver bol v\u0161ak nakoniec tak\u00fd, \u017ee stroje nebud\u00fa nikdy schopn\u00e9 plne nahradi\u0165 \u010dloveka kv\u00f4li ve\u013ekosti \u00faloh, ktor\u00e9 musia by\u0165 vyrie\u0161en\u00e9. V roku 1952 bol vytvoren\u00fd program d\u00e1ma. Vyn\u00e1lezca Arthur Samuel vtedy pracoval na tomto programe pomocou najmodernej\u0161\u00edch po\u010d\u00edta\u010dov od IBM. D\u00e1ma sa d\u00e1 pova\u017eova\u0165 za jednu z prv\u00fdch hier, v ktorej boli vyu\u017eit\u00e9 met\u00f3dy strojov\u00e9ho u\u010denia. Po\u010d\u00edta\u010d sa dok\u00e1zal zlep\u0161ova\u0165 s narastaj\u00facim po\u010dtom odohran\u00fdch hier. \u0160tudoval a porovn\u00e1val pohyby a v\u00ed\u0165azn\u00e9 strat\u00e9gie, ktor\u00e9 boli efekt\u00edvne a zakomponoval ich do svojho programu.<\/p>\n

\"\"
IBM 701 bol v roku 1951 najlep\u0161\u00edm po\u010d\u00edta\u010dom na svete. Jedn\u00fdm z tvorcov bol aj John Von Neumann.
Zdroj: ibm.com<\/figcaption><\/figure>\n

Skuto\u010dn\u00fd prelom v strojovom u\u010den\u00ed v\u0161ak pri\u0161iel v roku 1997, ke\u010f syst\u00e9m Deep Blue od IBM porazil svetov\u00e9ho \u0161ampi\u00f3na v \u0161achu. V roku 2006 vymyslel Geoffrey Hinton term\u00edn deep learning<\/strong>. Ozna\u010dil t\u00fdm algoritmus, ktor\u00fd dovo\u013euje po\u010d\u00edta\u010dom vidie\u0165 a rozozna\u0165 objekty a text vo vide\u00e1ch a obr\u00e1zkoch. V roku 2014 bol prv\u00fdkr\u00e1t prejden\u00fd Turingov test. Rok na to sa stretlo cez 3000 v\u00fdvoj\u00e1rov v oblastiach umelej inteligencie a robotiky v doprovode Elona Muska, Steva Wozniaka, Stephena Hawkinga, aby podp\u00edsali otvoren\u00fd list, ktor\u00fd je varovan\u00edm pred nebezpe\u010denstvom auton\u00f3mnych zbran\u00ed, ktor\u00e9 si vyberaj\u00fa a \u00fato\u010dia na ciele bez \u013eudsk\u00e9ho z\u00e1sahu. V roku 2016 porazila umel\u00e1 inteligencia od Googlu profesion\u00e1lneho hr\u00e1\u010da v \u010d\u00ednskej hre Go, ktor\u00e1 je pova\u017eovan\u00e1 za najkomplexnej\u0161iu doskov\u00fa hru na svete. AlphaGo algoritmus vyhral v\u0161etk\u00fdch 5 hier v s\u00fa\u0165a\u017ei Go.<\/p>\n

V s\u00favislosti s touto t\u00e9mou by v\u00e1s mohol zauj\u00edma\u0165 n\u00e1\u0161 podcast:<\/strong><\/p>\n