Najväčší hejter slovenských internetov získava na facebooku a instagrame tisícky fanúšikov. Pretlak motivačných obrázkov a citátov poctivo vyvažuje krutou realitou. Demotivácia nemá žiadne hranice. Robí si srandu zo všetkého a zo všetkých. No a nás to baví. Niekedy aj uráža. S autorom Demotivácie sme sa pobavili o tom, ako to celé vzniklo a ako sa mu podarilo stať sa jedným z najpopulárnejších slovenských hejterov.
Ako vznikla samotná myšlienka vytvoriť Demotiváciu?
Náhodne a neplánovane. Zdieľal som obrázky na svojom instagrame a facebookoch, ľudia si ich share-ovali, lajkovali, hejtovali a tak. Som od prirodzenia háklivý na svoje súkromie a tak z náhleho popudu som vytvoril konto na instagrame, kam som presunul obrázky. Za päť minút som urobil mrzutú lebku, a.k.a. „logo“ a svoj profil som zamkol. Ha. Potľapkal som sa po pleci, že aký som šikovný a ako som všetko super vymyslel. A zrazu…. zrazu bolo prihlásených k odberu 10-20 tisíc ľudí a ja som nasucho preglgol, že čo teraz …
Ako si vytvoril z ničoho following viac ako 60 000 ľudí na facebooku a 150 000 na instagrame?
Mohol by som vymýšľať sofistikované odpovede, plné buzzwordov a reklamných múdrostí, tváriť sa ako reklamný guru, ako to veľa „kreatívcov“ s obľubou robí, ale pravdou je, že nemám ani poňatia. Žiadne triky, žiaden plánovaný marketing ani postup sa nekonal. Všetko bolo viacmenej intuitívne.
Bol som (a stále som) prejedený takej tej reklamnej dvojtvárosti, faloše a degradácie obecenstva na ódience, lajky, ríče a tupú masu, vhodnú akurát tak na čísla do vyhodnocovacieho excel šítu. Snažím sa byť obyčajný „ja“. Nehrám sa na mediálneho magnáta, kreatívneho mastermind-a. Robím blbé obrázky na sociálne siete a bavím sa na tom. Nie som ani originálny, ani najväčší, najneviemaký.
Takže čo zafungovalo?
Asi autentickosť. Dúfam. Neviem. Spýtaj sa ľudí, ktorí mi dali lajk, to bude asi lepšie 🙂
Kedy si si povedal: “Tak z tohto by mohol byť biznis!”?
Zatiaľ nepovedal. Ako píšem vyššie, je to skôr pieskovisko, ihrisko pre moju asociálnu hlavu. Áno, funguje shop.demotivacia.com , ale je to viacmenej iba offline odnož fejsbúku a instagramu. Samozrejme, potenciál tam je a určite by sa z toho dalo uživiť, ale prečo? Extra peniaze sú vždy fajn, ale akonáhle sa z Demotivácie stane v prvom rade biznis, tak už to asi pre mňa stratí čaro.
Z času na čas sa dohodnem na inzercii so záujemcom. Tam však mám podmienku – keď už majú byť ľudia konfrontovaní s reklamou, tak z toho musia niečo mať. Takže také tie „vyves obrázok, dostaneš peniaze“ už len z princípu odmietam.
Investuješ vôbec niečo do marketingu?
Svoj čas, ilúzie a pomaly rednúce vlasy. Raz do mesiaca obetujem sliepku (samozrejme z bio chovu, free range) a pri splne mesiaca prosím bôžikov o priazeň. Ináč nič.
Čo všetko ti Demotivácia doteraz priniesla?
Dve dickpicks v pošte, dobrý pocit ak niekoho zazriem v mikine alebo tričku odomňa a stratu akýchkoľvek ilúzií o ľudstve ako takom. Sme v riti, komplet. Vždy som rád sledoval ľudí a ich správanie, rozmýšľanie. Teraz mám takú veľkú petriho misku, kde môžem ťahať za nitky a šťuchať paličkou do planktónu. Mueheheh.
A čo podľa teba Demotivácia prináša followerom?
Dúfam, že väčšine relax a zábavu. A že učím ľudí nadhľadu, aspoň trochu.
Čo hejtuješ najradšej?
Vajcovú polievku. Ale nie, vážne – asi hlúpych, sebestredných ľudí a ich drobné egá. Samozrejme, vždy je to niekto iný, henten tam, lebo my všetci sme predsa super 😉
Ako riešiš hejterov, ktorí hejtujú teba?
Super otázka. Všeobecne na Demotivácii razím prístup – ak sa niekto ozve do komentárov, je fair game ho „dať dole“ a naopak. Bolo by to viac ako pokrytecké, ak by som rovnaké pravidlá neaplikoval aj na seba, nie?
Čo sa mudrlantov týka – nebudeme si klamať, niekedy to pichne pri srdiečku keď sa človek teší, že sa niečo podarilo a príde 18ročný suverénny Janko/Janka s nejakou ultrakonštruktívnou hláškou typu „pff, to som už videl“ a podobne. Ale ak to je niečo k veci, nemám problém. Ak to je len virtuálna egomasturbácia – Demotivácia nie je demokracia, môj delete/ban button je nabitý a neváham ho použiť!
Aké sú tvoje plány s Demotiváciou do budúcna?
Aj keď sa tomu bránim, ako sa dá, asi sa dostávam do štádia, kedy to treba posunúť niekde ďalej, alebo sa na to vykašlať. Zaberá to už príliš veľa času a stojí to kopec nervov. Mám nápady, ale neviem, či mám energiu. Neviem. Uvidíme. Potrebujem motivovať.
