… alebo o pocitoch z prechodu z veľkej korporácie do mladej firmy. Po trinástich rokoch strávených vo veľkých nadnárodných firmách som teraz vo WebSupporte. Nie je to úplne bežný krok, ale mne prišiel celkom prirodzený. Za mojím rozhodnutím stála predovšetkým väčšia chuť spraviť “dieru do sveta” a tiež istá trpkosť z pomerov vo svete veľkých korporácií.
Vedel som, že v malej a mladej firme bude pre mňa prijateľnejšia kultúra a lepšia atmosféra. Bál som sa ale možného neporiadku, chýbajúceho systému alebo amaterizmu. Jednoducho mladé horúce hlavy nenahradia roky skúseností veľkých biznismenov. Celkom som sa mýlil. Nadšenie mladého kolektívu a efektivita malého telesa vedia robiť zázraky.
Najprv čosi k firemnej kultúre. V malej firme sú živí ľudia! Vo WebSupporte je úžasná diverzita ľudí. Sú tu ľudia tichí aj hluční, sebavedomí aj utiahnutí, provokatéri, pohoďáci, umelecké žilky – jednoducho riadna všehochuť. Ľudia majú rôznorodé koníčky a záujmy. Na druhej strane sa zdá, že vo veľkých korporáciách sa ľudia homogenizujú až do takej miery, že sa časom potláča individualita zamestnancov. Všetky sociálno-spoločenské normy sú vo veľkých firmách prednastavené a kto sa nehodí, toho systém vypudí. Medzi bežné javy vo veľkých firmách patrí to, že sa ľudia rovnako obliekajú alebo pozerajú rovnaké televízne seriály. Ako firma narastá, zo zamestnancov vytvára jednoliatu masu. Dokážem pochopiť, prečo to robia. Uriadiť veľkú rôznorodú masu ľudí je ťažké, štandardizácia úplne všetkého asi ostáva jedinou cestou. Ale ak korporácie cielene zabíjajú inakosť, prichádzajú o veľa.
Je to totiž práve diverzita, čo produkuje tak potrebné inovácie. Hneď prvý brainstormingový (marketingový) míting, ktorého som sa vo WebSupporte zúčastnil, ma šokoval odvahou ľudí. Provokatívny nápad vo veľkej korporácii sprevádza veľakrát oprávnený strach, že vás zaň plesnú po hlave. Vo WebSupporte sa nemusíte báť prísť s akýmkoľvek nápadom – v brainstormingu ide o slobodu myslenia, nekritizuje sa, neponižuje a skutočne sa to dodržiava. Firemná atmosféra je otvorená aj netradičným riešeniam – preto radšej neskôr prácne prehodnotiť nepoužiteľný nápad ako prepásť dobrú ideu.
Dobré nápady sa nájdu možno všade, kameňom úrazu je však realizácia. Je asi zjavné, že sa nápady ľahšie zapracujú do malej organizácie ako do veľkej. Ale ten rozdiel ma aj tak dostal. Hneď na úvod môjho fungovania vo WebSupporte ako konzultanta pre rôzne oblasti sme sa bavili o novom spôsobe fakturácie. Aký som bol šokovaný, keď to bolo o dva týždne celé naprogramované, otestované a nasadené. Na predošlej stoličke obchodného riaditeľa väčšej softvérovej firmy som za dva roky nebol schopný mierne zlepšiť e-shop. Len výber dodávateľa trval vyše pol roka. Mimochodom, aké skvelé je mať vlastný silný softvérový vývoj! WebSupport taký má a hocijaký rozumný nápad môže pretvoriť na skutočnosť po krátkom rozhovore na fajčiarskom balkóniku, kým vo veľkej firme si za ten čas len sadnú spisovať formálne zadanie. Porovnanie nákladov je, samozrejme, bezpredmetné. Tu sa dostávam k peniazom.
Ako náhle pracuje človek s cudzími peniazmi, je to v kýbli. O zbytočnom mrhaní prostriedkov vo veľkých firmách, alebo nebodaj v štátnych organizáciach, je zbytočné hovoriť, každý pozná na tú tému rôzne anekdoty. Korupcia je jeden zjavný dôvod rozhadzovania, ale aj mimo nej je až zarážajúce, ako zbytočne vedia veľké subjekty míňať. S bohatými firmami je to možno ako s niektorými bohatými ľuďmi. Vplyvom prebytku prostriedkov sú náchylní stratiť efektívnosť, trpezlivosť, skromnosť, niekedy aj vkus, a takmer vždy stratia schopnosť fungovať v obmedzených podmienkach. Ak by ste milionára vyložili v centre Kalkaty a dali mu k dispozícii len jeden priemerný indický mesačný plat, pravdepodobne by do týždňa umrel od hladu. Rovnako ak nedáte vo veľkej firme IT manažérovi k dispozícii aspoň päťcifernú sumu, jednoduché zlepšenie funkcionality webovskej aplikácie vám nezabezpečí. Áno, v tejto dobe šetria aj veľké bohaté firmy, ale šetria tak, že škrtnú časť veľkých neefektívnych IT projektov a s odvolaním na krízu zrealizujú len malý počet veľkých neefektívnych IT projektov.
Vo WebSupporte sa robia jednoduché zlepšenia len tak mimovoľne v rámci zábavy. A za pomerne skromný rozpočet prevádzkuje firma celú, prekvapivo výkonnú a sofistikovanú, hardvérovú a softvérovú IT infraštruktúru. Teraz sa naviac pracuje na tom, aby sa doterajšia dostupnosť, aktuálne okolo 99,9%, posunula ešte výrazne ďalej. Pochopiteľne – s použitím open source softvéru a vďaka rôznym originálnym nápadom a postupom na optimalizácie vo všetkých smeroch. Za sumu, za ktorú prevádzkuje WebSupport zo štyridsať tisíc webov, si veľká firma kúpi možno tak ročný support na licencie komerčného softvéru, ktorý rieši len akúsi parciálnu funkcionalitu, čiže akoby nič.
Som presvedčený, že veľká firma by nedokázala vstúpiť na webhostingový trh a rásť na ňom tak fenomenálne, ako sa to podarilo WebSupportu. V dobe, keď sa WebSupport rozbiehal, už bol trh po cenovej vojne, ktorá znížila poplatky za hostingové služby na takú úroveň, že sa zdalo nemožné poskytnúť zákazníkom ozaj kvalitné služby. Pri zákazníckych cenách (dajme tomu od päťdesiat centov do šesť eur mesačne) a malej veľkosti a potenciáli slovenského trhu je tlak na prevádzkovú efektivitu webhostingovej firmy úplne extrémny. WebSupportu sa to podarilo a na trhu rastúcom desať až pätnásť percent medziročne dvíhal svoj obrat kedysi o stovky a aktuálne stále o skoro päťdesiat percent.
Už spomínaná efektívne využívaná IT infraštruktúra, šikovní in-house programátori fungujúci pod progresívnym riadením, to všetko sú ingrediencie úspechu tejto stále mladej firmy. Za mnohými strategickými rozhodnutiami stoja vo WebSupporte moderné princípy manažérskeho účtovníctva a controllingu, rozhodnutia sa prehodnocujú z pohľadu efektívnej návratnosti. Hlavným kľúčom úspechu WebSupportu sa ale zdá byť ľudský prístup vychádzajúci zo živého, mladého, rôznorodého a nekonvenčného kolektívu.
Po prvých skúsenostiach vo WebSupporte mám jednoducho dojem, že keď sa veci stanú veľkými, prestanú dobre fungovať. WebSupport možno nie je úplne bežná malá firma, ale aj tak si teraz myslím, že všetky malé firmy majú možnosť fungovať absolútne skvele. V prípade veľkých firiem sa mi tá šanca po mojich skúsenostiach javí, prepáčte, pomerne mizerná.
17 odpovedí na “Na veľkosti záleží”
Vynikajúci článok so všetkým súhlasím 🙂 Nemám síce skúsenosti s prácou vo veľkej korporácii, ale ani nechcem:) Zhodou náhod som včera spísal môj názor na tému prečo pracovať pre startup http://bit.ly/PrecoRobitPreStartup
kazda skusenost je dobra, preco nechces skusenost v korporacii …najlepsie je si to vyskusat na vlastnej kozi a nie len z blogpostov od inych 🙂 ….tymto neobhajujem pracu v korporacii
Sice nie k clanku, ale nicmenej – vyzera to byt super projekt, Peo. Idem to hned vyskusat. Bohuzial, ani nebudem musiet chodit daleko.
Ako epicky priklad bludnej pomalosti nadnarodnych koroporacii uvediem upgrade disku [schvalenie, nakup, doprava, montaz] na serveri bez zalohy [z 50gb!!! na 350 gb] vo vzdialenom data centre ktory sa tiahne uz druhy rok a nevyzera to ze sa tento rok podari…
to Miro Pikus: Rád by som sa opýtal, čo bolo to, čo ťa presvedčilo (skôr než si tam začal pracovať), že Websupport bude tá firma, kde sa dá „spraviť diera do sveta“?
Ja to nejako tuším, ale zaujíma ma tvoj názor 🙂
Saiffer: ja poznám tých hlavných ľudí z Websupportu už vyše 10 rokov vďaka blackhole.sk a hysteria.sk, takže som vedel do akého tímu a kultúry vchádzam a lákalo ma to. A špecificky IT oddelenie vnímam tak, že je na tom teraz OK, veci rozumne fungujú, ale zároveň sa dá strašne veľa vecí zlepšiť a meniť, a to je tiež veľmi lákavé. Ja už nie som veľmi technický, ale tu azda ani nemusím byť, lebo technických skillov aj nápadov je tu úplne dosť, len im akosi treba vydláždiť cestu.. A konečne môžem chodiťˇdo roboty na bicykli bez toho, aby som bol za divného.
ten bicykel si uplne vystihol … jedneho dna to dufam bude uplne bezne a dokonca prestiz, lebo dnes sa to berie ako nieco ‚divne‘ … ako moze predsa manazer/majitel chodit do prace na bicykli!?!?! presne moj pripad, ja sa citim super, ze nestojim v zapche 😉
totálny súhlas, v IBM som vydržala štyry mesiace, veľké firmy potláčajú kreativitu, a chcú vytvoriť lacnú otrokársku monoliatu masu. už len zato, že v piatok nemáte rifle, sa všetci čudujú, že prečo nemáte rifle. Nemala som chuť byť ovcou v stáde.
Podobné skúsenosti má asi každý kto pracuje, alebo pracoval vo veľkej korporácii. Až sa tiež niekedy čudujem ako je možné že ešte firma stále zarába a funguje 🙂 Človek je občas „frustrovaný“ keď vidí milión procesov na každú blbosť.
Udržte si vašu flexibilitu čím dlhšie, lebo s rastom firmy sa tomu o čom píšeš asi nevyhnete 🙂
ahojte
dobry clanok.uplne suhlasim.vo velkych korporaciach nemate sancu uspiet resp. ukazat kto a co vo vas naozaj je bud sa tam uplne stratite alebo vam vase inovacie ak teda nejake aj predjdu vzdy zobere nejakych x podmanazerov nadvamy alebo zial niekedy aj vas kolega.nadnarodne velke korporacie mate ako statnu spravu teda velmi vhodne pre ludi co radi sedia na jedom mieste dlhu dobu alebo sa radi schovavaju za dav.z chcem prejst domensej firmy kde budem mat moznost viac inovovat a byt kreativnejsi nez v dravom prostredi nejakej velkej splocnosti ktorou proritou je v prvom rade znizovat naklady na zamestnancov a zvysovat ich vykon.
Velmi dobry clanok, avsak s comments k nemu uz nesuhlasim.
Je nutne hned na zaciatok povedat, ze vsetko ma svoje vyhody i nevyhody a kazdy clovek sa len musi najst v tom co mu vyhovuje a co nie. Samozrejme aj vekom aj zmenou rodinneho prostredia sa cloveku menia chute.
Napr. ja mam 30 rokov a v IT pracujem uz 12 rokov, pracou myslim pracu – work experience, nie ze uz som od 12-tich programoval v Turbo Pascale. Mal som vlastne firmicky, pracoval som v malych firmach, pracoval som v nadnarodnych korporaciach. Ja osobne by som uz do malej firmy nesiel. Jednoducho napr. koli stabilite pracovneho miesta(ked som nahodou 2 mesiace bez projektu tzn. bez prace, nic strasne sa nedeje, svoju vyplatu dostavam a mam kopec casu na sebavzdelavanie a vlastne kreativne aktivity), stabilitu financnu (no nezabite ma, ze sa radsej pozeram na svoju vyplatnu pasku ked je suma vyssia ako ked je nizka, tatiez 6mesacne odstupne vam mala firmicka neda), kreativita a jej uplatnenie vo velkej firme nepozna hranic(mozem na svoje kreativne myslienky pouzit 10 dalsich ludi co su akurat bez projektu), vzdelanie a profesny rozvoj – mala firma nedokaze konkurovat velkej korporacii, ktora investuje do rozvoja svojich ludi tak obrovske peniaze a utraca za mainstreamove technologie a licencie pre nich tolko, ze by to malu firmu polozilo.
Kedysi ked som bol mladsi a snazil sa pisat „skodoradostny softver“ zmyslal som inak, open source – wov, zadarmo – wov, blackhole a hysteria ci cult of black cow boli mojim virtualnym domovom, ale potom som sa ozenil, prisli decka, hypoteka, leasing aut,… a zistil som, ze open a zadarmo – tam cesta nevedie. Da sa…, urcite sa da aj tak, ale clovek musi byt dostatocny geek a zaroven mu to musi dobre hovorit a musi mat dobre kontakty, aby sa solidne uzivil. Z mojej skusenosti firma, ktora od vas chce implementaciu IS na open-source nemieni vyhadzovat vela penazi za vas cas taktiez. Tzn. chcete dobre zarabat a zabezpecit si stabilnu zivotnu uroven a vybudovat karieru a mainstreamove experiences – chodte do velkej korporacie. A co sa tyka kreativity, nebojte sa, kreativny clovek sa prejavi vsade, to ze sa vo velkej korporacii nedokazete alebo nemozete prejavit su len vyhovorky a alibizmus pred samim sebou, cim skor to prijmete tym lepsie pre vas. Viem, vo velkej firme je obrovska konkurencie a jednoducho cez ozubene kolesa performance managementu sa nedostane k vyssiemu platu a peniazom kazdy, a clovek od prirody si sam o sebe mysli, ze je top a lepsi ako ostatni, ani neviete ako casto som musel ludom vysvetlovat preco bol niekto povyseny a on nie…
Ako som ale pisal na zaciatku – kazdemu vyhovuje nieco ine, treba skusit vsetko a nie len preberat nazory inych, co vas nezabije to vas posilni… 🙂
Ani neviem preco som takto neskoro vecer pisal takyto dlhy comment – asi preto ze clanok je fantasticky, len ludia su stado a tie comments mi zvysili tlak. Sorry ak som niekoho urazil, alebo sa ho moj comment dotkol osobne.
Aj vo WS chodi vyplata na cas, ale ano, chapem, velke korporacie su pre zamestnanca ako teplá deka. Vsetky tie socialne zaruky su prijemne, niekedy az prilis. Kto citi rozpor medzi zaobstaranim rodiny a unikom z korporatnych neduhov, moze najst mozne riesenie potlacenim konzumnych navykov. U mna to cele rozhodnutie ide ruka v ruke s chutou posunut sa do inej socialnej vrstvy, s inymi hodnotami.
Nepracujes nahodou pre websupport uz vyse dvochrokov (linkedIN)? Preco az teraz tento PR clanok? 🙂
Ano, pracujem, najprv part-time, ale chvilu mi trvalo, kym som si svoje pozorovania zatriedil 🙂
Mam otazku ako je to s peniazmi. Ono velka korporacia vam da za mesiac peniaze, ktore vam castokrat mala firma nevyplati ani za dva mesiace. Velakrat za tu istu robotu, castokrat za menej.
Miro – kolko si dostal vo websupporte? Viac alebo menej ako si mal doteraz? Pretoze si mozeme o tom, ze nas praca bavi hovorit co chceme, ale praca nas musi aj zivit, inak by sme tam nechodili. Hlavne ak mame rodiny a deti, nevladnych rodicov…
Mozes moju otazku povazovat za nekorektnu a predpokladam, ze verejne ani neodpovies (kvoli zmluve apod.) ale pochybujem, ze si siel do websupportu len preto lebo ta to bavilo. Podla mna su za tym (aj) prachy. Tak ako – platia viac ako korporat? Aspon v tvojom pripade…
A tato veta: „Kto citi rozpor medzi zaobstaranim rodiny a unikom z korporatnych neduhov, moze najst mozne riesenie potlacenim konzumnych navykov.“ je taky naivny drist od cloveka, ktory toto uz niekolko rokov riesit nemusi. Ak chces (alebo ako rodina s jednym/dvomi detmi) slusne byvat, tak uz to samo osebe v BA znamena mat nadstandardny prijem – hlavne ak si cezpolny. Zabezpecenie zakladnych potrieb stoji samo osebe dost vela.
Ozaj je to take jednoduche, ze 2 je lepsie ako 1 ? Sa to pomaly meni tusim.. Ja to zase az tak filozoficky neriesim, ale vidim naokolo, ze si to vela ludi prestava mysliet.
[…] ako dosiahnuť dynamiku malých startupov. nuž – takto. pred tromi rokmi som napísal blog o tom, že to nejde. a […]