Inovovať treba, pri veľkej zmene na trhu dokonca radikálne. Existuje však veľa faktorov, ktoré dokážu inovácie spomaliť alebo úplne zastaviť. V dnešnom článku si povieme niečo o nástrahách inovačných pascí a ukážeme si príklady 2 firiem, ktoré do týchto pascí spadli a už sa z nich nedostali.
Všadeprítomné inovácie
Inovácia je do veľkej miery buzzword, preto je ťažké priradiť tomuto slovu presný význam. Inováciu vo všeobecnosti chápeme ako niečo nové, ako alternatívu voči tomu, čo už existuje. Tento produkt, služba alebo napríklad stratégia musia byť lepšie ako to, čo existuje. Ak predstavíte nový produkt, ktorý je horší ako predchádzajúci, nie je to inovácia.
Vo svete inovácií však existuje aj fenomén inovačných pascí. Inovácie sú nevyhnutné pre rast biznisu a získavanie nových príležitostí. Občas sa ale stane, že podnikateľ si myslí, že inovuje, pritom sa však dostal do inovačnej pasce.
Pozrite sa na 5 najčastejších inovačných pascí a to, ako ich rozpoznať (názvy necháme kvôli prehľadnosti v angličtine).
1. Performance trap
Pravdepodobne najčastejší je tzv. performance trap. Keď všetko ide hladko a firma nemá problémy, nie je dôvod vylepšovať to, čo funguje. Do istej miery tak fungujeme aj vo vlastných životoch. Ak sa nám darí, žijeme prítomným momentom a do väčších zmien sa púšťame len v prípade, že reagujeme na externý stimul.
No pre CEO firmy, ktorý by mal udávať kurz do budúcnosti, to môže byť obrovská chyba. Spoločnosti, ktoré sa neobzerajú po nových príležitostiach a nesnažia sa investovať do nových produktov a služieb, sa pomalšie adaptujú na zmeny na trhu. Preto sa aj niektoré startupy flexibilnejšie prispôsobujú zmenám ako veľké a zabehnuté korporáty.
2. Commitment trap
Opačný extrém je commitment trap. Firma investuje množstvo peňazí do projektov alebo nápadov, ktoré nefungujú. Miesto toho, aby rozpoznala svoju chybu a zmenila smer, líder urobí opak a natlačí ešte viac peňazí do tohto jediného projektu s vidinou úspechu. Táto pasca je obzvlášť nebezpečná pre firmy s finančnými problémami, nakoľko neúspešný projekt vyčerpáva spoločnosť.
3. Business-model trap
Toto je typický prípad firmy, ktorá chce vstúpiť na nový trh, ale nemá kompetencie – či už finančný alebo ľudský kapitál, aby na danom trhu úspešne prerazila. Je síce fajn skúšať nové veci, ale treba si tiež zhodnotiť, či je na to firma pripravená. Pokiaľ nie je, nastane rovnaký problém ako pri commitment trap – firma sa zbytočne vyčerpá.
4. Deliberation trap
Firma sa rozhodne investovať do nového nápadu a začne ho testovať, analyzovať, vylepšovať atď. Výsledok však nie je žiadny. Nikto v tíme nie je schopný túto myšlienku posunúť dopredu a úspešne vytvoreniť nový produkt.
Na inovácie treba odvahu a istú mieru risku. No ak inovácia nefunguje, netreba do nej naliať všetky peniaze – obzvlášť, keď by ste financie mohli investovať do iných častí firmy.
5. Short-term trap
Krátkodobé zisky nie sú náhradou za dlhodobý úspech. V krátkodobom horizonte sa vám môže dariť, môžete mať dobrý produkt, verných zákazníkov, stúpajúce zisky. Vždy však treba myslieť na budúcnosť.
Firmy, ktoré sú úspešné so súčasným portfóliom, môžu prehliadnuť dlhodobú príležitosť. Možno sa vám to stalo aj v osobnom živote a retrospektívne ste to zhodnotili ako chybu. To, že trh reaguje pozitívne na vaše produkty, neznamená, že to tak bude aj o 5 rokov. Pomocou inovácií sa môžete pripraviť na podmienky, ktoré tu budú o 5, 10 rokov.
Nokia
Nokia je typickým príkladom spoločnosti, ktorá stavila svoju budúcnosť na zlý produkt. S príchodom internetu nedostatočne rýchlo pochopila, že zmena sa čoskoro dotkne aj sveta mobilných telefónov. V roku 2007 vydal Steve Jobs prvý iPhone. Na tú dobu revolučné zariadenie s vlastným operačným systémom, internetovým browserom, vlastnými mapami a výhodami, ktoré dovtedy nijaká iná firma neponúkala. Potom prišiel na scénu Android v roku 2008 a rýchlo sa stal štandardom v operačných systémoch pre ostatných výrobcov mobilných telefónov.
Nokia sa chytila do dvoch pascí. Performance trap a commitment trap. Nokii sa veľmi dlho darilo, ich telefóny boli jednotkou v predajoch. V roku 2008 sa však zmenila paradigma a oni sa nestíhali prispôsobiť. Potom výrobca investoval obrovské množstvo prostriedkov do zlého produktu, ktorý o pár rokov zrušili. Nokia sa z týchto chýb už nikdy nespamätala.
Xerox
Ak ste čítali biografiu Steva Jobsa alebo sa zaujímate o históriu firmy Apple, určite vám niečo povie názov Xerox Alto. Bol to prvý počítač, ktorý podporoval grafické rozhranie pre používateľov. Xerox bol v tejto technológii masívne popredu a túto technológiu v tom čase využívali v niekoľkých laboratóriách a univerzitách.
Jobs v roku 1979 navštívil Xerox osobne a uzavreli dohodu, pri ktorej Apple dostal prístup k viacerým technológiám Xeroxu výmenou za akcie Apple.
Následný vývoj bol zaujímavý. Xerox v roku 1981 vydal Xerox Star, ktorý bol založený na konceptoch, ktoré v roku 1979 dostali do rúk aj inžinieri Apple. Xerox Star však nebola až taká bomba, s akou počítali. Na tú dobu bol systém Star absolútnou špičkou, s cenovkou 100 000 $ sa však nestretol s veľkým pochopením a pár rokov bol nahradený systémami Apple Lisa(1983) a Macintosh(1984).
Xerox spadol do business-model trap, z čoho sa firma už nikdy nedostala. Na trhu mala skvelý produkt, ktorý však bol drahý a nedokázal si získať zákazníkov, ktorí by financovali ďalší vývoj. Apple so svojimi lacnejšími produktami a veľmi dobrými vedomosťami o trhu dominovala dlhé roky.
Záver – nenechajte sa spomaľovať
Na inovačných pascách je zaujímavé, že často nemajú hmatateľný charakter. Akonáhle potrebujete peniaze na zlepšenie výrobnej linky alebo na platy nových developerov do tímu, jedná sa o prekážku, ktorú môžete časom prekonať.
Inovačné pasce často nie sú o peniazoch, ale o nastavení spoločnosti. Je vaša spoločnosť otvorená novým príležitostiam? Sú vo vedení ľudia, ktorí sú schopní prioritizovať dlhodobé príležitosti pred krátkodobými ziskami?
Dôvody, prečo spoločnosti neinovujú a postupne zaostávajú za konkurenciou, bývajú komplexné a často ťažko riešiteľné. Koncept inovačných pascí však môžete použiť ako mentálny nástroj, ktorý vám umožní ľahšie identifikovať a riešiť prekážky pri inováciách.
Zdroje:
https://hbr.org/2006/11/innovation-the-classic-traps
https://ssir.org/articles/entry/8_common_innovation_traps
http://ankushchopra.com/innovation-traps/
https://www.sydle.com/blog/types-of-innovation-619541bf351e93287c42a7de/
https://www.sydle.com/blog/types-of-innovation-619541bf351e93287c42a7de/
Vypočujte si na záver podcast o tom, ako môže byť Slovensko jednotkou vo svete inovácií.
Jedna odpoveď na “Inovačné pasce: ohrozenie pre podnikateľov?”
Som ohromený tým, ako bola táto téma prezentovaná v článku. Keď som vstúpil na webovú stránku, dúfal som, že sa budem môcť dozvedieť niečo viac a nebol som sklamaný. Pri čítaní podobných príspevkov na webe sa môžete stratiť …