Peter Bilík je veľký nadšenec do technológií a inovácií. V minulosti učil fyziku, teraz sa venuje automatizácii a digitalizácii vo firme ANASOFT. Občas robí prednášky na stredných a základných školách, kde vysvetľuje študentom koncepty inovácie a disruptívnych technológií. Peťa Bilíka môžete kontaktovať priamo na stránke Anasoft alebo na LinkedIn profile.
Ahoj Peťo, predstav sa nám:
Moje meno je Peter Bilík a už 20 rokov pracujem v Anasofte. Venujem sa smart industry systémom. Naskočili sme na vlnu 4. priemyselnej revolúcie označovanej aj ako industry 4.0. Venujeme sa tomu už vyše 10 rokov a postupne sme začali uvažovať nad riešeniami, ktoré sme my ako software house poskytovali bežným zákazníkom a potom, ako sme prišli do výrobných podnikov v rámci dodávateľskej siete pre tunajšiu bratislavskú automobilku. Zistili sme, že boli veľmi slabo dotknutí automatizáciou a informatizáciou. Videli sme, že technológie, ktoré u nás bežne používame, neboli vôbec ešte v ich skladoch aplikované. Takže sme postupne prichádzali s riešeniami a vytvorili sme si platformu, pomocou ktorej sa teraz snažíme aplikovať inovácie do distribučných podnikov a menších spoločností, ako sú napríklad e-shopy.
Akým spôsobom pracujete s inováciami a dátami? Ako to vyzerá, keď chce zákazník zefektívniť svoje procesy?
Roboty tu máme už od 60-tych rokov. O tom bola vlastne 3. priemyselná revolúcia. Spúšťačom tejto revolúcie boli počítače, ktoré umožnili rutinne opakovať manuálne náročné práce. Spúšťačom terajšej 4. priemyselnej revolúcie je internet. Internet umožňuje, že môžeme všetky tieto jednotlivé prvky prepájať a zrýchliť výmenu informácií. Celý tlak trhu momentálne pôsobí na urýchlenie materiálového toku. Keď si niekto niečo objedná z e-shopu, chce to dostať na druhý deň.
Automobilky momentálne fungujú tiež na princípe just-in-time. To znamená, že množstvo skladových zásob, ktoré si automobilka udržuje, je veľmi nízke. Všetci tí dodávatelia dodávajú tovar priamo k výrobnému pásu načas. Zrýchlenie materiálového toku znamená, že výmena informácií musí byť rýchlejšia. A práve internet umožňuje zrýchľovať výmenu informácií. Toto sa nedeje len v medzi-firemnom prostredí, ale aj priamo vo vnútri firmy. Práve táto výmena informácií znamená, že nenahrádzame len rutinnú manuálnu prácu, ale aj bežnú mentálnu prácu.
Ako Anasoft zbiera dáta a pracuje s nimi?
My to nazývame digitálne dvojčatá. Podobne ako keď máš digitálne dvojča na Facebooku s automatickými funkciami. Podobne funguje aj Gmail, keď dostaneš nejakú letenku, tak ti ju automaticky prečíta a pridá pripomienku do kalendára. Toto isté dokáže robiť aj informačné dvojča. Informačný agent dokáže spracovávať veľké množstvo informácií, napríklad aké skladové pohyby sa robili na konkrétnej skladovej pozícii, aký je aktuálny výrobný takt stroja na výrobnej linke a pod. Druhá vec sú senzory. Inovácie sa dejú aj v tejto oblasti. Stačí sa pozrieť, koľko senzorov máme v smartfónoch a z týchto senzorov prichádza množstvo informácií, na základe ktorých vieme robiť rozhodnutia.
Poviem príklad: Robili sme projekt pre spoločnosť Dedoles, ktorá potrebovala lepšie zorganizovať logistiku, pretože nábeh obratu bol pomerne rýchly. Najdôležitejšie bolo zorganizovať sklad a skladové pozície v priestore tak, aby bolo vychystanie zákazníckej objednávky čo najefektívnejšie. To znamená urobiť skladové pozície, na ktorých sa nachádza tovar, ktorý je vysokoobrátkový. Napríklad veselé ponožky sa nachádzajú na vysoko dostupných miestach, nakoľko sú to tovary s vysokým dopytom.
Ako sa nastavujú predpoklady dopytu nejakého produktu?
Pracujeme s rôznymi spoločnosťami. Niektoré produkty sú sezónne – ako napríklad ovocie. Obchodník so zeleninou sa čudoval, prečo sa mu za jeden deň predalo 3x viac ružičkového kelu, no potom zistil, že večer predtým na stv1 robili recept z ružičkového kelu. Na takéto mimoriadne situácie musí byť systém schopný flexibilne reagovať. To je sila internetu. Jedna vec je organizovať sklad a druhá vec je organizovať ľudí. Na to, aby sme zabezpečili, že ráno o druhej si objednám nejaké ponožky a do 24 hodín mám tovar doma, musí byť aj práca organizovaná. Takže vysokoobrátkové tovary sa dostávajú na vyššie pozície a tie výbehové na menej dostupné miesta.
Pracovníci v sklade musia mať takisto organizovanú prácu. Tým, že neprichystajú len 1 objednávku, ale zrazu 6, 10. Keď už mám objednávok viac, snažím sa vytvárať balíčky objednávok s podobným tovarom, tzv. cluster objednávok. To znamená, že keď idem vybrať nejakú objednávku zo skladu, vyberiem ďalšie 3 objednávky, čo zvýši efektivitu spoločnosti. Pri úspore efektivity hovoríme o dvojcifernom čísle. Vďaka takémuto informačnému systému je to niekedy až 40% zvýšenie efektivity.
Ako komunikujete a implementujete v Anasofte inovácie do firiem?
Veľmi veľa inovácií sa nachádza v štádiu, keď si z toho robí veľa ľudí srandu a smejú sa na tom. Je super, keď nájdeme zákazníka, ktorý sa nebojí inovovať. Pár rokov dozadu sme mali možnosť pracovať s firmou Microsoft na technológii kinect pre Xbox. Kinect pracuje na princípe sledovania pohybov človeka.
S jednou automobilkou sme riešili problém, ako sledovať pohyb človeka. Ten pracoval na kontrole kvality vozidla a keďže pracoval v rukaviciach, nemohol ťukať do klávesnice. Takže sme nakoniec vymysleli, že použijeme kinect a jemu stačí iba ukázať gesto, či je vozidlo chybné alebo nie. Takže z technológie, s ktorou sa niekto doma hral, sme vytvorili riešenie, na ktorom firma môže ďalej stavať. Užitočnosť inovácií je tá vec, ktorú sa snažíme hľadať.
Takže hľadáte, ako môžete z nesúvisiacich technológií vytvoriť riešenie pre zákazníka.
Áno. Toto je vlastne princíp inovácií a inovačných technológií. Ja by som sa ešte rád dotkol aj témy exponenciálnych technológií. My sme si uvedomili, že to, v akej dobe žijeme, má veľký vplyv na generáciu, ktorá je na stredných školách. Uvedomujeme si, že sa na stredných školách na informatike niečo učia. Tá doba sa však veľmi rýchlo mení. To, že technológie exponenciálne rastú, neznamená len, že je ich viac a viac a sú stále výkonnejšie, ale aj cena veľmi rýchlo klesá.
Exponenciálny vývoj je vo viacerých smeroch – v cene, rýchlosti atď? Mení sa aj trh dynamickejšie?
Mení sa dynamickejšie a je to vidieť hlavne na tom, ako sa adaptujú nové technológie. Televízoru a chladničke to trvalo desaťročia. Prvý smartfón Steve Jobs predstavil v roku 2007 a ľudia sa mu vtedy smiali, že kto by využíval telefón bez tlačidiel. A kto dnes používa telefón s tlačidlami? Takže biznisové prostredie je na to prispôsobené. Máme tu rôzne crowdfundingové aktivity, open-source platformy… Jednoducho podnikateľské prostredie, inovačné prostredie len urýchľuje, aký rýchly je adaptačný proces.
To vysvetľujem žiakom na základných a stredných školách. Keď prišli do školy, bolo to asi 12 rokov dozadu. Keď prišli na školu, takmer nikto nemal smartfón. Teraz je rok 2020 a každý má smartfón. Preto pri rozhodovaní, čo budú robiť v budúcnosti, je potrebné sa zamyslieť, čo tu bude o ďalších 12 rokov a treba sa na to začať pripravovať. To znamená, aby boli sami omnoho viac flexibilní, pretože za život možno sami vystriedajú 3-4 profesie. Pretože to, čo sa teraz naučia, bude o 15 rokov automatizované/nahradené. Odolnosť voči zmenám je niečo, čo by si mala mladá generácia budovať, aby boli flexibilnejší a boli schopní sa rýchlo učiť nové veci.
Myslíš si, že na školách by sa mali venovať výuke o inováciách a kultivovať myslenie do budúcnosti? Akú úlohu má školstvo v tom, čo by mali školy robiť?
To je ťažká otázka a veľa ľudí nad ňou rozmýšľa. Každopádne školstvo, ktoré sa zameriava na obsiahnutie veľkého množstva poznatkov, prestáva byť užitočné. V čase, keď som maturoval, som odpoveď na otázku dostal len od niekoho iného alebo som si požičal knihu a musel som tam tú informáciu nájsť. Teraz sa opýtam niečo strýčka Googla a ak mám kritické myslenie a neverím všetkým konšpiračným teóriám, dostanem sa k nejakému výsledku.
V rámci našej spoločnosti napríklad podporujeme program pre deti/mladých FIRST LEGO League. Je to aktivita, ktorá sa organizuje celosvetovo.
V akom veku sú deti a čo tam robia?
10-16 rokov. Deti pracujú v tímoch a dostanú nejakú úlohu a cieľ. Musia si zvoliť stratégiu, k tomu robia nejaký výskumný projekt. Oceňovaná je práve inovatívnosť nejakej myšlienky, s ktorou prídu. Stavajú robota, kde sa hodnotí hlavne dizajn. Je to štýl vzdelávania zážitkom a podporuje ich kreativitu, tímovú spoluprácu, organizáciu vlastného času. Takže je to veľa mäkkých zručností, aby boli lepšie pripravené na to, čo ich čaká. A toto je možno smer, ktorým by sa mohlo naše školstvo uberať.
Ako vidíš spoločnosť o 10-20 rokov? Vidíš nejaké signály alebo trendy na trhu? Možno sú na trhu inovácie, ktoré si nikto nevšíma, ale o pár rokov budú práve tieto inovácie hýbať trhom.
Viaceré z týchto technológií sa volajú disruptívne technológie. To znamená, že takáto technológia nahradí a zruší predchádzajúcu technológiu. Príkladom sú hudobné nosiče. Najprv tu boli vinylové platne, neskôr pásky, potom CD, neskôr MP3. Dnes si streamujeme hudbu z internetu. Pri týchto inováciách hovoríme aj o fázach. Tá posledná sa nazýva demokratizácia technológie. To znamená, že takáto technológia je dostupná veľmi širokým masám.
Demokratizáciu vidíme aj vo výrobných podnikoch. Niekedy mal jeden človek jeden počítač. Dnes má jeden človek niekoľko počítačov. Mám smartfón, ďalší je v aute, mám notebook. To je demokratizácia technológie. Tých disruptívnych technológií máme momentálne niekoľko. Je to napríklad spomínaná umelá inteligencia alebo 3D tlač, celkovo princíp aditívnej výroby. Ďalej biotechnológie, batérie na skladovanie elektrickej energie. Je to celkovo tlačené smerom na personalizáciu. To je vidieť nielen v autách, ale aj v oblečení. Tlak je ďalej na urýchľovanie materiálového toku. Vidíme to aj na spoločnostiach, ktoré si robia decentralizované sklady, aby vedeli rýchlejšie distribuovať tovar. Tieto dáta opäť vyhodnocuje nejaká umelá inteligencia. A na koniec aj decentralizovaná výroba.
Jediné, čo môžeme o 10-12 rokov povedať, je, že to bude vyzerať úplne inak, ako to očakávame a tie veci prídu omnoho rýchlejšie.
Aby sme to zhrnuli – disruptívne technológie rozrušujú trhy, čo sme tu mali doteraz a tlačia na firmy, ktoré majú zaužívané postupy a prístupy, aby sa menili a inovovali. Dôležitá je aj personalizácia a zvyšovanie úžitku…
A hlavne rýchlosť. Toto vidím na mojich deťoch, ale aj na mládeži. Nie sú zvyknutí čakať a toto sa pravdepodobne nebude meniť. Uvidíme, ako to budú tlačiť dopredu.
Akým spôsobom uvažuješ nad inováciami a nad čím rozmýšľaš, keď vidíš nejakú inováciu? Alebo je to tak, že vidíš problém a hľadáš riešenia, ktoré by pomohli tento problém vyriešiť?
Ja som zvyknutý, že sa stále učím niečo nové. Toto učenie je mi vlastné a ja som veľmi zvedavý. Veľakrát si musím niečo zobrať, preskúšať a potom mi napadnú veci alebo využitia, ktoré možno niekoho iného nenapadnú. Preto máme vo firme aj tzv. Analab, kde pozývame študentov vysokých škôl. Tam im ukážeme problémy a študenti hľadajú riešenia daného problému.
A vyšlo z toho niečo zaujímavé za posledné obdobie?
Jeden z produktov je napríklad digitálny vlastnoručný podpis. To sme robili v spolupráci so Samsungom a Adobe, kde sme schopní spojiť to s dokumentom, aby z toho vznikol právne platný dokument. Zaznamenávajú sa tam všetky veci, ktoré potom skúmajú grafológovia. Jedná sa napríklad o prítlak. Keď už tieto dáta máme, tak to poďme nejako vizualizovať. Takže sme na tomto systéme pracovali s grafológom a teraz si to grafológovia pochvaľujú. Všetky dôležité informácie vidia v reálnom čase na grafoch, ktoré si vedia aj porovnať.
Sú potom grafológovia vôbec potrební? Mohol by si len naprogramovať nejaký program, ktorý to vyhodnotí.
Toto je príklad odboru, ktorý by mohol byť nahradený umelou inteligenciou. Sú jednoducho profesie, ktoré budú transformované. Niekde som čítal pojem, že už to nebudú profesionáli, ale paraprofesionáli. Dôležité je, že v rámci tej profesie treba zistiť, čo disruptívne technológie prinášajú a musia sa s nimi naučiť pracovať. Napríklad medici sa musia naučiť robiť s novými diagnostickými nástrojmi, ale aj spomínaní grafológovia by sa mali naučiť pracovať s touto technológiou. Z doby profesijnej sa dostávame do doby post-profesijnej.
Prichádzame do doby, kde sa vyučujú rôzne predmety ako matematická biológia, finančná matematika, bioinformatika. To sú všetko profesie, ktoré sa volajú pi-profesie – stoja na 2 nohách. Kedysi sme mali tzv. T profesie – mali sme jednu nohu a nad tým bolo T, tak sme mali trochu pohľad aj na bok. Post-profesijná doba znamená, že budeme mať tzv. hrebeňové profesie. Tie nožičky budú pribúdať počas života. O 10 rokov budeme spoznávať novú nožičku – bude to nová technológia, ktorú sa budeme musieť naučiť. Takže profesionálov budú nahrádzať paraprofesionáli. Technológie nám budú umožňovať aj spracovávať nové typy informácií a robiť kvalifikovanejšie rozhodnutia ako predtým.
Je niečo, na čom teraz pracuješ?
Spoločnosť Anasoft, Analab, projekty pre stredné školy, robili sme aj nejaké online prednášky. Samozrejme veľmi rád prídem na nejakú strednú školu a urobím nejakú prezentáciu o inováciách.
