Digitálne sny podľa Google

Doba čítania: 5 min.

Aj vy ste v detstve radi pozorovali s kamarátmi oblaky na oblohe a snažili sa v nich nájsť rôzne tvary, postavy, predmety a tváre? Predstavivosť vtedy šliapala na plné obrátky a často sa stávalo, že každý videl úplne niečo iné. Tento (d)efekt je vraj úplne prirodzený. A nazýva sa „Inceptionism”.

V rozpoznávaní predmetov, tvarov a ľudí sa rokmi zdokonaľuje aj umelá inteligencia. S celkom slušnou úspešnosťou už dokáže popísať, čo sa nachádza na náhodnom obrázku na webe. Rozpoznáva postavy, tváre, objekty a iné. Fascinujúce však je, že vie aj to, čo sa na fotografii deje. To znamená, že dokáže popísať interakciu, ktorá prebieha medzi objektmi.

Jedným z priekopníkov je internetový gigant Google, ktorý pred pár dňami zverejnil projekt Deep Dream. Pracuje na ňom už niekoľko rokov. Ide o umelú inteligenciu, ktorá v záujme kategorizovania obrázkov na webe pretvára realitu do rôznych vzorcov.

Aby ste si to vedeli ľahšie predstaviť, navštívte túto stránku. Po kliknutí na obrázok pohybujte posuvníkom doľava alebo doprava a pozrite si pôvodnú verziu.

Len pred pár dňami zverejnil tím vedcov z Google Research Lab na svojom blogu, ako vyzerá proces učenia umelých neurónových sietí. Ich jediným cieľom je rozpoznávať, čo je na obrázkoch. Využívajú strojové učenie, kedy na miliónoch príkladoch zisťujú, čo daný objekt znamená. Keď počítač vidí milióntykrát mačku zo všetkých možných uhlov, tak si ju s najväčšou pravdepodobnosťou nezmýli s ničím iným. Vytvára si totiž hypotézy, ktoré znaky sú potrebné, aby daný objekt bol označený ako mačka.

V labákoch Google však prišli aj na to, že tento spôsob rozpoznávania sa dá aplikovať aj opačne. Skrátka, umelej inteligencii prikážete, aby z hypotéz, ktoré si vytvorila strojovým učením, zobrazila napríklad banán. Trebárs z obrázku, kde sa nachádza len šum. Z neho nakoniec vygeneruje výsledok, ktorý podľa jej „predstavy“ zodpovedá banánu.

V niektorých prípadoch sa však ukázalo, že program nesprávne pochopil zadanie, prípadne si domýšľal ďalšie veci, podľa vlastných hypotéz. Napríklad činku si predstavoval ako činku spojenú s rukou. Zrejme preto, že väčšina obrázkov na webe obsahuje činku držanú svalnatou rukou.

Program sa dá tiež nastaviť tak, aby pri rozpoznávaní čerpal z konkrétnej databázy obrázkov. Podľa toho má potom tendenciu dopĺňať obrázky zo zadanej databázy a hľadať napríklad v kameňoch veľké budovy, prípadne v obrázkoch lístia vidieť vtáky. Tento proces vytvára doslova psychadelické, veľakrát až desivé výjavy.

Táto fotka (nižšie) obletela svet sociálnych sietí a je jednou z najdiskutovanejších. Uhádnete, čo je na tejto fotografii? Stačí len prižmúriť oči a máte to.

Odpoveď: na obrázku sa nachádzajú 2 mrakodrapy WTC z 11. septembra 2001

Google sa rozhodol ísť v rámci publicity projektu ešte ďalej a nedávno uvoľnil zdrojové kódy. Po zverejnení sa objavil prvý web s generátorom surrealistických fotografií. Nápor používateľov však niekoľkokrát web nezvládol a spadol. Objavil sa ale ďalší, ktorý rozpútal na webe doslova smršť psychadelických fotografií a ešte dnes čakáte na vygenerovanie vašej fotky niekoľko hodín.

O pár dní neskôr sa na Githube objavil dokonca návod, ako „prefiltrovať” video. Istý Roelof Pieters si povedal, že to otestuje na vhodnom filme. A vybral si ten najvhodnejší. Takto vyzerá kultový film Strach a hnus v Las Vegas v najpsychadelickejšej forme, akú si len viete predstaviť bez použitia LSD. (Pozrite aj Vesmírnu Odyseu)

Celý projekt Deep Dream vyzerá veľmi fascinujúco a zároveň desivo. Ak by dnes žil Timothy Leary, isto by hlásal ďalšiu formu nejakej evolúcie ľudskej mysle alebo nový druh kyber hnutia. Pravdou však je, že jeho výrok „PC je LSD 90. rokov“ dostal v roku 2015 skoro dokonalý vizuálny rozmer.

Našťastie, súčasnosť je triezvejšia a opatrnejšia. Dnes vieme, že i keď sa budúcnosť v spoločnosti umelej inteligencie nezadržateľne blíži, sme ešte len na začiatku. Učíme sa pracovať s obrovskými kvantami dát, experimentujeme a nevieme, aký to bude mať dopad. Jedno je však isté. Pochopenie fungovania umelých neurálnych sietí nám otvára nové možnosti v poznávaní našej vlastnej evolúcie a fungovania ľudského mozgu. A to sa nám môže celkom zísť.

Pozrite si ďalšie obrázky: