Kategórie
Novinky Technológie Zákulisie

Nová generácia virtuálnych serverov (2014)

Doba čítania: 4 min.

Virtuálne privátne servery ponúkame už šiesty rok, takže čo máme nové? Všetko. Vyriešili sme konečne spravovaciu vrstvu nad virtuálnymi strojmi. Cestou sme sa neplánovane stali preborníkmi na OpenStack a CFEngine a všetku tú robotu okolo virtuálnych mašín sme zmenili na klikačku. Bola to drina. Ak ste zvažovali vlastnú produkčnú implementáciu OpenStacku a chcete manažérske zhrnutie – je to super, ale pokojne ešte rok počkajte.

Ale po poriadku. Mám napísať blog o VPS, tak idem na to chronologicky. My pamätníci sa elitársky uškŕňame nad tými, čo pokladajú virtualizáciu za novinku. Už začiatkom deväťdesiatych rokov mi na univerzite vysvetľovali mazáci, ako “odjakživa” na IBM mainframoch išlo oddeliť fyzickú vrstvu a virtuálnym nožom rozrezať server na oddelené virtuálne počítačové platformy, kde si každá žije svojím vlastným životom. Aj na VAX-och šlo také čosi spraviť, lenže to už s príchodom Internetu nabiehala doba UNIXová a tam to nešlo. Celá téma zapadla prachom a keď sa vo svete UNIXu okolo roku 2000 občas niečo objavilo, bolo to akési rozpačité. Pracoval som vtedy v nebohom Sun Microsystems, ten bol v oblasti virtualizácie UNIXov vcelku priekopník. Sun Enterprise 10000 bol napríklad taký pohľadný stroj, čo sa dal rozdeľovať na “domény” a neskôr aj na “kontajnery”, ale zoznam s tým súvisiacich obmedzení plnil značnú časť prevádzkového manuálu.

Potom prišiel VMware a Xen na X86 architektúre, ktorá medzitým odstrčila RISCy na geriatrické oddelenie – my sme sa vo WebSupporte chytili práve toho Xen-u a v roku 2008 uviedli na trh hostingový VPS produkt. Xen fungoval dobre. Veľmi pomohlo, že procesory už vtedy priamo virtualizáciu podporovali, znížila sa tým réžia. Ak niekedy budete potrebovať vysvetliť laikovi, ako funguje hypervizor, skúste to takto: Predstavte si diaľnicu plnú áut. Väčšinou je v každom aute len jeden človek. Hypervizor spraví to, že strčí do každého auta viacerých ľudí a zakryje im oči, takže si každý myslí, že sa vezie sám. (Toto vlastne nie je len dobrá analógia k serverom, ale aj skvelé riešenie zahltenej automobilovej dopravy. Vlastne nie, to už je technologicky pokryté a volá sa to bicykel.)

Naspäť k veci. Virtualizácia má nespočetné množstvo výhod. Prináša úžasnú efektivitu a šetrí tak zdroje. A tým aj životné prostredie. Odstraňuje problém s preťaženými servermi na jednej strane a spiacimi mašinami na druhej strane. Odstraňuje všetku tú fyzickú prácu s inštalovaním reálneho servera – nosenie, rackovanie či káblovanie. Zvyšuje dostupnosť služieb. Lebo keď to virtualizované auto havaruje, pasažierov nenápadne presunieme do iného auta a frčia ďalej. No, nenápadne ako nenápadne. Ono s tým vlastne aj tak bolo dosť roboty. Vo WebSupporte sme totiž časom prevádzkovali stovky a stovky VPS a aj keď ich vytváranie, presúvanie či mazanie zaberalo len desiatky minút, dokopy to stále bolo more práce.

Preto na scénu vo WebSupporte prichádza OpenStack ako platforma na správu VPS serverov. Je to open-sourcová alternatíva, ktorú sme zvolili oproti drahému VMware preto, aby sme stále dokázali ponúkať cenovo efektívne VPS a aj preto, lebo sme akosi zvyknutí vidieť veciam pod kapotu. Ako som písal v úvode, bola to drina nasadiť, dlho sme zápasili hlavne so sieťovou časťou a našim adminom patrí rešpekt, úcta a po zverejnení našich zdrojákov širokej open-source komunite aj nehynúca sláva. OpenStack zmení svet izolovaných virtualizovaných autíčok na diaľnici na ucelený organizmus vlakovej dopravy s bystrým riadiacim dispečingom.

Na svete je teda nová generácia WebSupport VPS serverov bežiacich na nových fyzických šasi Dell M1000e s dvadsiatimi štyrmi blade servermi M620. Virtuálne servery dokážeme prehadzovať medzi jednotlivými blademi bez výpadku za zlomky sekúnd a na pozadí nám beží vlastný sofistikovaný algoritmus, ktorý priebežne rozkladá záťaž medzi jednotlivé fyzické servery.

Okrem infraštruktúry sme zapracovali aj na používateľskej časti VPS. Odteraz sa VPS vytvorí len pár sekúnd po objednávke a vo WebAdmine nájdete úplne novú časť manažmentu VPS. V nej si dokážete zmeniť parametre ako CPU, pamäť alebo disk a za chodu dokupovať jednotlivé zdroje. Jedným klikom môžete server reštartovať, vypnúť, zastaviť alebo ho ovládaťcez šikovnú webovskú konzolu.

Je nám jasné, že je toho na zlepšenie ešte neuveriteľne veľa: dockers, lepší manažment, tvorenie images,… Aj z tohto dôvodu sa snažíme nájsť do teamu osobu/skillera – Product ownera pre VPS, ktorý by nastavil víziu a ťahal vlastný tím k jej naplneniu. Ak máte už teraz v hlave kvantum nápadov a pripomienok, prihláste sa.

12 odpovedí na “Nová generácia virtuálnych serverov (2014)”

Zlomky sekundy, alebo zlomky sekúnd ? 🙂

1/10 z 1 sekundy je fajn ale 1/10 z 200.000 sekúnd je už trošku moc nie ? :)))

Nevyrývam. Ďakujem za článok. Chcelo by to viac technického background-u
Takže námet na budúci blog.

„sekúnd“, lebo ak je na rozlámanie určená len jedna sekunda, je to SPOF.

technický background je v zdrojákoch v GITe 🙂 Ale nie, dakujem za odozvu a namet, napiseme teda casom azda viac technicky.

Rýchlostiach čoho? Celú infraštruktúru máme poprepájanú cez 10G switche, do ktorých ide priamo linka do sveta a SIXu.

kopec kecov onicom = mentalna masturbacia!
mas plnu virtualizaciu a paravirtualizaciu. vo tom to je. vcil VirtIO paravirtualizacia je kombinovane s roznu plnu virtualizaciu a to je potom accelerovane a podobne triky, ale to spravilda nie je nic nove.

Chapem ze SR nie je boh vie co, ale ked si porovnam tie ceny napr. s Hetznerom tak mi az dych berie.

[…] za zmienku tiež stojí, že už vtedy v deväťdesiatych rokoch sa používala virtualizácia, nie je tiež žiadne nóvum. mainframe to mal natívne, unix to mal v podobe jail-ov, ktoré sú presne to isté, čo dnes docker. písal som o tom v staršom blogu. […]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *