Keď sme ako chalani hrávali futbal, pri rozlosovaní hráčov do tímu na konci ostal vždy najslabší hráč (presne ako v tuctovej americkej rozprávke). Ak sme hrali iba pre zábavu, žiaden problém. Ale keď bola v hre nejaká stávka, vždy som bol radšej, keď šiel k súperovi a ich bolo 7 a nás iba 5. A napriek tomu sme vyhrávali.
Hlavný dôvod bol ten, že ste sa na neho spoliehali. Videli ste voľného hráča, tak ste mu prihrali. V jeho prípade sa to rovnalo strate lopty alebo nahrávke súperovi do šance. Keď tam nebol, nikoho nenapadlo prihrávať mu. Proste keď tam nebol, tak to nemal kto kaziť.
To, že sme sa vyvarovali hlavných chýb, nám vyvážilo to, že oni mali o 2 hráčov viac.
Ďalší vedľajší efekt bol skrytý v sile „underdoga“. Bolo nás menej, nemali sme sa na koho spoliehať, a tak všetci oveľa viac bojovali, behali, chceli sme vyhrať – aj keď nás bolo menej. Každý sa obetoval za každého, pretože tam nebol nikto, na koho sa to dalo zvaliť.
Podobný princíp funguje aj v pretekoch štafiet. Nevyhráva tá štafeta, ktorá má najlepšieho bežca. Ale tá, ktorá má lepších najpomalších bežcov ako konkurenčná. Pretože skill a endurance (vytrvalosť) sa dosahuje logaritmicky. Na začiatku rastie rýchlo a potom sa pomaly približuje k dokonalosti, ale nikdy ju nedosiahne.
Na jej vrchole (tam, kde sú najlepší bežci) sú rozdiely medzi nimi v sekundách alebo minútkach (záleží, na aké vzdialenosti pretekáte). Ale čím idete k horším výkonom, môžu byť rozdiely medzi bežcami aj desiatky minút.
Čiže je úplne jedno, že máte 4 brutálnych bežcov v tíme, keď ten piaty beháva veľmi zle. Konkurenčnému tímu stačí, aby bol vyrovnaný a nemal takého failistu ako vy, ktorý spraví stratu aj desiatky minút.
Podobne je to aj v biznise. Môžete mať veľmi dobrý produkt alebo takmer celý váš tím je jeden z najlepších. Stačí, aby ten najslabší člen bol výrazne horší, a budete prehrávať oproti ostatným firmám, ktoré majú priemernejšie, ale vyrovnanejšie tímy.
A to je aj výhoda malých startupov a spoločností oproti veľkým korporáciám. Oni tam majú veľmi veľa slabých hráčov, na ktorých sa spoliehajú. A potom nahrávajú súperom, ktorí sú oveľa menší, ale šikovnejší.
Vo veľa firmách sa hľadajú áčkoví hráči. Ale to, čo ich delí od víťazstva, sú najslabšie články reťaze.
Nerobte túto chybu aj vy.
19 odpovedí na “O víťazstve rozhoduje najslabší článok”
Takže podľa tohto usudzujem, že vo Websupporte nieje slabý hráč 🙂
Ale mám otázku, ak príjmete nového hráča, ktorý sa javí schopne a až časom si všimnete, že výrazne zaostáva a nemá požadovanú kvalitu na danú pozíciu, tak ako to riešite? Vyhodíte ho, alebo mu dáte ešte možnosť, teda nejaké ultimátum… ? 🙂
urcite davame aj druhu aj tretiu sancu.
Skromne si dovolíme tvrdiť, že si nepamätáme, či niekedy k takej situácii prišlo. 🙂
Dovolim si skromne oponovat, mam sice zlu pamat, ale naco sa hanbit za to, za co sa hanbit netreba, no nie?
Poslednych sanci samozrejme bolo vyrazne viac nez 3. [:
hned som si spomenul na film Moneyball. Urcite zaujimava podivana pre niekoho, kto rad sportuje a ma rad biznis 😉
jj. to je dobry filmik 🙂
Pycha predchadza pad. Presne takto na mna posobi tento blogpost.
Presne to som chcel napisat.
Pán Truban a čo by ste robili v danej situácií ako spomínal Lukáš?
odpisoval som. urcite davame aj druhu aj tretiu sancu.
@michal:
michal, ak by ste poznali Misa Trubana, tak by ste vedel, ze nejde o pychu ale ochotu pomoct. Je to výborný článok, ktorý upozorňuje tých, ktorí strkajú hlavu do piesku a nevidia zrejmé veci, alebo tých, ktorí si nedali tú námahu analýzy vo svojej firme, aby riešili svoju situáciu, resp. tých, ktorí nepoznali túto logickú a zrejmú pravdu…
Naučila som sa vo svojom živote počúvať tých ľudí, ktorí sú tam, kde sa chcem dostať ja. Zaujímalo by ma, kde ste michal vy v porovnaní s Mišom Trubanom. Hm?
K článku už len toľko, že sa mi páči. Uvedomila som si, že v našom dvojčlennom tíme aj keď ani jedna z nás nie sme „slabý hráč“, no občas sa stáva, že jedna sa spolieha na druhú v dobe, kedy aj ta druhá sa spolieha na prvú. Aj to je jasný príklad ako spomaliť napredovanie firmy. Vďaka za inšpiráciu Mišo Truban!
Silne slova… Je chvalihodne, co Michal Truban dokazal, ale vobec to nie je zavideniahodne. Je smutne, ze ste vyrazne namotivovana karierou. Michal Truban odriekaval „slabikarove“ veci z MBA, ci z podobnych institucii a v ktorych si este aj sam odporuje. Pise o time hracov, kde staci jeden slaby „clanok“ v podobe slabeho hraca, ktory biznis, ci tim, taha dolu, deklaruje biznis asertivizmus, ale na otazku, co spravi, ak sa to jeho timu prihodi (ze ma „slabeho hraca“), tak zrazu ide davat druhu, ci tretiu sancu… Ak by som urobil „derivaciu“ tych vyjadreni, tak ta tretia sanca ani uz nebude, lebo firma by bola po tolkych sancach, uz v minusovych cislach… O vedlajsich ucinkoch, takychto myslienkovych pochodov ani nema zmysel dalej rozvijat. Preto najrozumnejsie je, nevyjadrovat sa k veciam, v ktorych ste na tenkom lade a venujte sa, co najlepsie praci, ktoru robite.
tu nejde vobec o nejake MBA rady. sam mam v podpise NBA co je taka mala narazka nato a z namena to (no business administration :).
ten blogpost sa da pochopit rozne. nemyslel som to vobec tak, ze ja som napr. nikdy nebol ten slaby clanok, alebo naopak, ze som dlhodobo neodhalil ten slaby clanok a zbytocne dlho to trvalo. ono ked tam ten slaby clanok je, nemusi to znamenat ze firma bude v stratach. ale skor to, ze keby namiesto toho niekto robil danu vec ovela lepsie, firma by mohla byt natom ovela lepsie.
myslim, ze moja odpoved pod diskusiou si neodporuje. blogpost sluzi hlavne nato, ked skladas tym ten slaby clanok tam nedavat. vela krat sa v praxy naskytne dilema: potrebujeme cloveka XX, ale mame iba takehoto slabsieho na tuto poziciu. zoberieme ho? no a to neni zrovna ten spravny sposob.
na druhu stranu ked clovek si aj mysli, ze urobil dobry hiring ale ukaze sa, ze to je ten slaby clanok teamu. tak prave to, ze u nas nie je firemna kultura az taka despoticka, davame cloveku sancu sa zlepsit. aj ked je pravda, ze malokedy to pomoze.
Pripomina mi to teoriu „Liebig’s law of the minimum“:
http://en.wikipedia.org/wiki/Liebig's_law_of_the_minimum
Pripomina mi to Liebig’s law of minimum:
http://en.wikipedia.org/wiki/Liebig's_law_of_the_minimum
Zažil som už aj to že v teame bol slabý článok. Ukázalo sa to až neskôr. Skúsili sme nájsť čo tomu človeku ide najlepšie a výsledkom bolo že sme našli oblasť, dali to všetko na neho a našiel sa v tom. Síce sme stratili prehľad, ale keď sa ukázalo že to robí dobre, odľahlo nám. Pre každého sa dá nájsť práca ktorá mu ide.
urcite ano. toto je fajn pristup. podobne ako v sporte. niekto to mozno kazi, pretoze je ako utocnik ale ovela lepsi by bol brankar.
… dobra myslienka ma aj svojich odporcov.
Kazdy z nás ma na tomto svete svoje miesto a svoju chvíľku, ktorá ovplyvní danú komunitu buď pozitívne alebo nagatívne.
Fandím šikovným a cieľavedomým, ale aj tím, ktorí si chcu len slobodne žiť.
… neh sa darí p.T … len nech čas a xyz nezmenia myšlienku a pohľad včerajška
[…] Prečo by mali firmy podporovať „zamestnanecké tímy“? Vďaka športu sa môžu spoznať aj z iného pohľadu, ako toho pracovného. Práve pri športe môžu vyniknúť ich povahové črty – kto ide za tím, kto je ten, ktorý ťahá skôr na seba. Je už potom len na samotnom tíme, ako s tým bude pracovať ďalej. V neposlednom rade sa práve pri krízových situáciách ukáže ako silný je tím. Ako písal Mišo Truban: „ O víťazstve rozhoduje najslabší článok“. […]