Tréningové zásady pre zvýšenie produktivity

Každý schopný človek chce neustále napredovať. Chce byť neustále lepší, produktívnejší, efektívnejší a úspešný v tom, čo robí. Tak je to aj v športe. Naneštastie, v našom pracovnom živote to všetci robíme neskutočne chaoticky, bez konceptu a potom sa čudujeme, že stojíme na mieste. Naopak v športe sú na efektivitu a úspech vypracované až vedecky presné postupy. Poďme si niektoré z nich zobrať za príklad a skúsiť implementovať do našej práce.

Cieľ:
Normálny športovec má v hlave cieľ (tí najlepší aj na papieri). Vie, prečo to všetko robí, prečo chce neustále podstupovať to utrpenie, ktoré sprevádza neustále zlepšovanie sa. Pretože zlepšovať sa dá iba vychádzaním z komfortnej zóny, čo nie je nikdy príjemná vec.

Ak nemáte cieľ, nebudete mať nič, čo vás bude ráno kopať z postele na tréning / do práce. Po pár ťažších tréningoch, keď sa objaví trošku bolesti, stratíte motiváciu a nebude vás mať čo hnať.

Plán:
Každý športovec, ktorý chce splniť svoj cieľ, má aj plán, ako ho splní. Má ročný plán, ako aj mesačný, týždenný a denný plán tréningov. Má potom prehľad o celom mesiaci alebo týždni, čo v ňom musí absolvovať a dosiahnuť. Taktiež vie v konkétny deň a čas, čo má robiť.

Vie, že v pondelok o 5-tej má hodinový bežecký tréning. Nepríde teda na dráhu a neponeviera sa po nej, alebo nezačne si tam vyklusávať alebo cvičiť niečo iné, lebo sa mu nechce behať. Vie, že na napredovanie má teraz a tu iba túto jednu hodinu. Nechce ju premárniť.

Veľmi málo ľudí má vo svojich kalendároch vyhradené, čo majú robiť v ktorý čas. Preto namiesto vykonávania danej činnosti robia všetko možné okolo, len nie to, čo ich (alebo ich prácu) najviac posunie.

Riešenie:
Spravte si plán. Na papieri. (Pretože to, čo máte v hlave, sa o pár dní veľmi ľahko zabudne). A pri dennom alebo týždennom plánovaní si na tasky vyhradzujte presne určený čas. (napr. od 9-11. berte to ako posvätnú vec, ktorú nemôžete zmeniť)

Viac info o tom, ako spraviť plán a či je potrebný, nájdete v prvej časti BIZSPORTU. (Nenechajte sa zmiasť, že je to o biznispláne. Platí to pre všetky druhy.)

Rozloženie tréningu a priority:
Profesionálni športovci (napr. triatlonisti) majú často 2 a viackrát tréningov denne. Ale vždy je jeden z tých tréningov vybraný ako najdôležitejší. Ten musia odmakať naplno. Je to hlavný tréning. Zvyšné sú tiež podstatné, ale sú to už tunovačky a keby náhodou už daný tréning neodmakal tak, ako sa má, alebo ho nestihol, nie je to až taká tragédia. Pretože ten najdôležitejší tréning, ktorý ho najviac posúva, má už za sebou.

Naopak, ľudia majú kopec malých nesprioritizovaných úloh. Celý deň stále niečo robia (alebo sa tak tvária), ale reálny výsledok nie je vidieť. (Predstavte si športovca, ako celý deň po pár minútach strieda tréningy a nič z toho. Každý, kto niekedy aspoň trošku cvičil, vie, že to je cesta do pekla. Z každého rožku trošku a nič poriadne.)

Riešenie:
Vyberte si každý deň iba jednu jedinú najdôležitejšiu vec, ktorú urobte ako prvú, a všetko ostatné je len bonus. A dodržte aspoň toto. Progres je nezastaviteľný.

Postupný progres:
V športe treba každé výkonnostné zlepšenie trpezlivo a tvrdo vydrieť. Tu si ľudia začnú uvedomovať zákony fyziky a vedia, že hlúposti typu “teraz ledva zabehnem 10 km, ale zajtra idem vyhrať maratón”, sú nemožné.

Sranda je, že ľudia si to vo svojom pracovnom živote neuvedomujú a stále sa snažia o podobné veci. Najviac sa to prejavuje pri softskillových veciach, ale často aj pri hardskilloch. Človek, ktorý sa chce zlepšiť (napr. viac a efektívnejšie pracovať, lepšie vyjednávať, lepšie predávať, robiť lepšie prezentácie, lepšie kresliť, programovať, robiť lepšie helpdesk, lepšie riadiť ľudí), si naloží také ciele a toľko práce, čo nezvládajú ani borci zocelení žárem bitev. Nečudo, že hneď po druhom dni sa na to vykašlú, lebo si myslia, že je to nemožné.

Nato, aby ste sa stali topkou v športe, potrebujete množstvo rokov tréningu. To isté platí aj v iných činnostiach.

Riešenie:
Začnite veľmi zľahka, tak aby ste to zvládli, postupne pridávajte na intenzite a objemoch a buďte trpezlivý. Myslite na to, že to nie je zábava na pár týždňov, ale makačka na pár rokov, ktorá vlastne nikdy nekončí.

Variabilita a stres
Športovci vedia, že musia cviky a tréningy striedať, aby si ich telo nezvyklo, pretože potom sa ich progres zastaví. Preto bežci jeden deň majú tréning, kde behajú krátko, ale intenzívne (intervaly), druhý deň zasa dlhý a pomalý beh, tretí deň zasa beh v lesoch. Majú veľa variácií, tie kombinujú a stresujú dušu a telo. Okrem toho, každý tréning rozvíja iné danosti. Taktiež tieto tréningy nie sú rovnako rozložené každý týždeň v roku. Niektoré týždne prevládajú dlhé a pomalé tréningy, inokedy zasa krátke a rýchle atď.

Naopak, ľudia si vo svojom pracovnom čase vytvoria vždy akúsi rutinu, ktorú žijú aj niekoľko rokov, a potom sa čudujú, keď sa pozrú späť, že už niekoľko rokov stagnujú.

Riešenie:
Skúšajte niečo podobné vo svojom pracovnom tréningovom pláne. Niektorý task (tréning, deň) nech je intenzívny a krátky. Druhý zasa potiahnite dlhoooooo bez prestávky. Robte na veciach, ktoré vám idú od ruky, a striedajte ich s veciami, ktoré su pre vás ťažké a vždy ste ich chceli vedieť. Dávkujte si ich primerane.

Relax a strava:
Športovec vie, že tvrdý tréning a makanie je iba 50% úspechu. Zvyšných 50% sú regenerácia, spánok a poriadna strava.

Prečo sa ľudia čudujú, že prokrastinujú a do ničoho poriadneho sa im nechce, sú neefektívni, keď sú nevyspatí, neoddýchnutí a jedia junk food bez energie, ktorý je pre nich skôr jed? Pomýšľal by nejaký maratónec na výhru pretekov, keby bol po brutálnej opici, nespal by poriadne posledný týždeň a dlávil samé sladkosti? Samozrejme, že nie. Ale presne toto robí väčšina ľudí vo svojom pracovnom živote.

Riešenie:
Strava je téma sama osebe, ale môžem vám odporučiť blog Vlada Zlatoša, kde môžete poctivo študovať.

Môj špeciálny tip: Každý športovec má vo svojom pláne dni voľna, keď relaxuje a nič nerobí. Zaraďte takýto deň aj vy do svojho týždňa (samozrejme, najlepšie je, keď je to víkend). Ale ak ešte nie ste na tej úrovni, ak máte poriadny „pracovný plán“, nebojte sa spraviť si jeden free deň aj v rámci práce. Dobije vás to, môžete si na chvíľku poprekrastinovať a na druhý deň budete zasa plný sily do ďalšieho tréningu.

Extra špeciálny tip: Dovolenka. Tí najväčší workoholici to považujú za niečo zlé. Ale opak je pravdou. Ak si do svojho ročného pracovného plánu nezaradíte dovolenku, nedobijete sa, neoddýchnete si, nezamyslíte sa, nenačerpáte sily do ďalšieho boja a bude o to ťažšie sa v ňom udržať.

Toto je iba zopár vecí, v ktorých sa môžeme športom inšpirovať v našom pracovnom živote.

Začnite športovať. Pochopíte.