V poslednom čase zhodou okolností prijímame do Websupportu nových mladých ľudí a opäť je prehrabávanie sa žiadosťami o zamestnanie strašná hrôza. Nehovorím o nedostatočnej kvalifikácií a vedomostiach, ale o základných a veľmi primitívnych chybách, ktoré možno aj zo zaujímavých ľudí robia obrovskú priemernú šedú masu. Je mi potom úplne jasné, prečo stále počúvam, aké ťažké je nájsť si prácu. Garantujem vám, že po aplikovaní rád z tohoto blogpostu svoje šance na úspešný pohovor zvýšite o 345,68%.
Nepovažujem sa za žiadneho HR špecialistu. Tieto tipy vychádzajú z mojej cca dvojročnej skúsenosti z filtrovania stoviek žiadostí a vedenia pohovorov na rôzne pozície (helpdesk, marketing, programátori, administrátori, asistentky…) s cieľom vybrať do firmy ľudí, ktorí sú dobrí v tom, čo robia, svoju prácu majú radi a nepatria do priemeru. Nehovorím, že v každej firme majú rovnaké kritéria a postoj k selektovaniu ľudí. Každopádne, možno až na pár výnimiek, vám tieto rady neuškodia.
Základné tipy, aby vás vôbec niekto zavolal na pohovor:
– okamžite si všetci zmažte tie generické životopisy a spamové motivačné listy. Poctivo napíšte nové.
– v každom jednom prípade upravte životopis a motivačný list pre konkrétnu pracovnú pozíciu. Zvýraznite prax, úspechy a záľuby pre konkrétnu pozíciu a firmu. Nikoho, kto hľadá programátora, naozaj nezaujíma, že ste na strednej škole robili za pokladňou v Tescu. Rovno vás to pochová.
(Áno, je ťažké takto poslať 10 žiadostí denne, ale presne o to ide.)
– nebojte sa ukázať svoju osobnosť. Odlíšte sa životopisom aj po grafickej stránke. (tip: google interesting curriculum vitae creative).
– skontrolujte si gramatiku, formátovanie, štylistiku.
(fail: nemôžete sa uchádzať o pozície copywritera, helpdesku alebo PR s motivačným listom s 30timi gramatickými chybami.)
– neprikladajte fotografiu, ak naozaj nie je technicky a esteticky profesionálna. Ľudia posielajú naozaj brutálne fotografie z kúpeľne rovno po žúre s litrom abstinthu alebo vystrihnuté hadie oči. Krása. Rovno pošlite hypno frog.
(fail: nemôžete sa uchádzať o prácu v IT firme, keď do prílohy mailu dáte 5MB foto.)
– dodajte referencie. Či už na svoju reálnu prácu alebo projekty s bližším popisom čo ste tam robili, alebo na ľudí, ktorí môžu niečo o vás povedať. (fail: žiadne referencie. Keď ste fakt nikde nepracovali, spomeňte aspoň svoje projekty, čo ste robili popri škole a ktoré maju niečo spoločné s danou pozíciou. Nemôžete očakávať od zamestnávateľa, že sa spoľahne na to, že budete dobrý v niečom, o čom si myslíte, že v tom budete dobrý.)
– upravte aj samotný email, ktorý posielate. Oslovenie a telo mailu je prvá vec, ktorú hodnotiaci uvidí. (fail: „Na základe vašej ponuky uverejnenej na portáli XXX, si vám dovoľujem poslať v prílohe životopis…“ a podobné deriváty vás automaticky zaraďujú do stáda medzi ostatných.)
– adresa, z ktorej posielate email. Je to drobnosť, ale už aj to o vás veľa prezradí.. (fail: megakozy33@azet.sk)
– na sto percent vyplňte žiadosť presne, ako chce zadávateľ. Keď niekto chce, aby ste do predmetu zadali slovo HELPDESK, tak to tam dajte. Keď niekto vyžaduje žiadosti v .pdf formáte, tak to tak spravte. Nič nedá zamestnávateľovi horší signál o vašej spoľahlivosti a pedantnosti ako to, keď pokazíte prvú úlohu, ktorú vám zadal.
– najdôležitejší je Motivačný list (to je aj samotný email). Na tomto si dajte naozaj najviac záležať. Možno v korporáciach nemá HR oddelenie čas čítať motivačné listy a majú pevné filtre, ale pre mňa je oveľa dôležitejšie keď napíšete, prečo chcete túto konkrétnu prácu ako to, že máte vysokú školu. A naopak, keď niekto poslal motivačný, z ktorého je jasné, že to posiela ďalším sto firmám, ani nemám chuť mu odpisovať.
(fail: za dôvod, prečo chcete u nás pracovať, nepovažujem generickú vetu typu: Vaša firma je mi sympatická a baví ma pracovať s počítačmi.)
Z toho vyplýva: Nerozosielajte SPAM. Posielajte žiadosti iba tam, kde naozaj chcete pracovať. Prispôsobte ich, dajte si záležať a nebudete frustrovaný, že vám nikto neodpisuje.
Okej. To bola tá ľahšia časť. Keď prejdete prvým filtrom, treba zabodovať na pohovore. A pod zabodovať nemyslím, že prídete, uvidíte a zvíťazíte. Ale že postavíte 20 nových štadiónov, odohráte tam majstrovstvá sveta v 10tich športoch, všetko vyhráte a ešte sa spýtate: To je všetko? Ja som sa iba rozcvičoval.
Main theme: Ihneď po ukončení pohovoru musí mať človek, ktorý s vami robil pohovor pocit, že vás chce do teamu. Musí mať pocit, že má štastie, že zrovna vy ste šli okolo a stavili ste sa na pohárik. Jednoducho sa za vami zabuchnú dvere a on musí celú dobu rozmýšľať, ako vám čo najlepšie oznámi, že ste boli vybraný. Musí mať strach z toho, že odmietnete.
Toto sa dá samozrejme dosiahnuť na milión spôsobov, ja zvýrazním niekoľko:
– pripravte sa. Nebudem písať ako. Nie je to žiadna mágia. Aj 15 minútová príprava zvýši úroveň vášho vystúpenia dvojnásobne, ako keď sa nato vykašlete.
– aj tu, ako všade, platí, že prvý dojem je najdôležitejší. Nechcem tu rozoberať vonkajšiu fyzickú prípravu na pohovor. Keďže sme IT firma, nerobím si o geekoch zbytočné nádeje. Skôr nepokašlite prvé minúty pohovoru tým, že budete vystresovaný, zahriaknutý a nebudete vedieť odpovedať na rozohrievacie otázky typu: čo viete o našej firme, prečo meškáte alebo idete o polhodinu skôr, prečo ste prišli s kamarátkou a podobne.
(Osobne, vo väčšine prípadov už po 1-5 minútach pohovoru viem, že tohoto človeka nezoberieme. Ale samozrejme, boli aj výnimky z ktorých sa nakoniec niečo schopné vykľulo.)
– dajte sa do klídku. Na väčšine pohovorov (aspoň u nás) vám ponúknu vodu, čaj, kávu. Nebojte sa dať si a pokecať si počas toho o banalitách. Buďte sympatický, nechajte preskočiť iskru. V malej firme sa všetci poznajú a veľký dôraz sa kladie na to, či sa hodíte do tímu aj osobnostne. Ukážte svoju osobnosť, nehanbite sa za seba. Nebojte sa, že to neklapne. Hľadáte si prácu, kde budete štastní a spokojní, a preto ak vás kvôli tomu nevyberú, je to len dobre. Predítete budúcim problémom. (tip: Je to ako vo vzťahu. Ak pred tým druhým niečo skrývate už na začiatku, neskončí sa to dobre.)
– ukážte svoju reálnu vášeň pre vec a na druhú stranu nehrajte sa na niečo, čo nie ste. (tip: rozžiarené očká programátora, ktorý rozpráva nadšene o svojich projektoch, sú neporaziteľná zbraň oproti znudenému rapkaniu povinností v minulom zamestnaní.)
– buďte asertívny. Dobrý zamestnávateľ nechce bábky, ale osobnosti.
– vyžarujte energiu. Ako vás môže prijať človek, ktorý chce umrieť potom, čo mal s vami pohovor? Myslite si, že by chcel s vami pracovať?
– vyvarujte sa FAILOM. Na každú pozíciu existuje aspoň elementárna úroveň vedomostí a spôsob správania. Ak ste sa nejakým zázrakom dostali cez prvé kolo, nevyfailujte sa úplnou banalitou. Napríklad iba tým, že zaklamete alebo nie ste konzistentný. Nemôžete dávať na pohovore najavo svoju lenivosť. Neohovárajte iných ľudí. Nevyhovárajte sa na iných ľudí a podobne.
(fail: nemôžete koktať, keď chcete robiť helpdesk, nemôžete hľadať klávesu, keď chcete byť programátor, nemôžete nevedieť, čo je twitter keď chcete isť na online marketing… )
– hľadajte si prácu, ktorú chcete robiť. Váš potenciálny zamestnávateľ nemôže mať dojem, že hľadáte akúkoľvek prácu. Povedzte mu, prečo chcete pracovať u neho, prečo chcete robiť túto konkrétnu prácu. Musí mať z vás dojem, že by ste to robili aj zadarmo. Ale nie preto, že ste socka a potrebujete drobné, ale preto, že vy svoju prácu milujete.
– pýtajte sa! Musíte vystupovať ako osobnosti a musíte ukázať záujem o prácu. Keď sa človek ani potom, ako je k tomu vyzvaný, nespýta na niektoré podrobnosti zo života firmy, detaily pracovnej ponuky alebo iných firemných procesov, je to jednoznačne signál, že je to neskúsený človek a jeho cieľom je len niečo niekde robiť. (tip: prípadný záujemca musí byť obrovský skiller, aby som vôbec uvažoval nad jeho prijatím, ak sa počas pohovoru na nič nepýtal.)
Tipy na záver:
– prečítajte si ďalšie oveľa fundovanejšie návody, knihy, blogposty o tom, ako zažiariť pri uchádzaní sa o prácu.
– choďte na to z opačnej strany. Vyskúšajte si viesť pohovor. Ak nemáte na to reálnu príležitosť, dohodnite sa s priateľom, čo hľadá prácu, že odsimulujete pohovor (pomôže to aj jemu). Prečitajte si návody alebo knihy ako viesť pohovor, čo očakávať od kandidáta a vyskúšajte si to. Otvorí vám to oči. Už iba pri aplikovaní tohoto bodu vám zaručujem upgrade na vyššiu úroveň.
A hlavne nebuďte demotivovaný, keď vás nezoberú. Sám viem, že sme množstvo kandidátov neprijali kvôli dôvodom, ktoré by v iných firmách neboli problém a opačne. Jednoducho nám len nesadol a nebolo to nič tragické. Alebo proste bol len niekto trošku lepší. No a potom je vašou úlohou, aby nabudúce už nikto lepší nebol. A jediná cesta ktorá k tomu vedie je: začať na sebe makať.
Budem rád, keď tí, čo sa dočítali až sem, zanechajú svoj názor, otázky, ďalšie tipy a rady, konkrétne skúsenosti a zážitky. Veľmi rád o tejto problematike podiskutujem (aj súkromne).
269 odpovedí na “Ako sa zamestnať (nie len vo Websupporte)”
Výborný článok. So všetkým súhlasím. Trochu vtipne vyznela tá poznámka o 30-tich gramatických chybách v životopise, keďže aj tu sa ich dalo nájsť celkom požehnane. Ale to je len taký drobný trolling z mojej strany 🙂
jj. ja sam sa nemam moc rad s gramatikou, ale v zivotopise by som to dal poriadne preverit a podobne.
fail:twitter.com/eskimag 🙂
😀 😀 😀
Michal, prečo nemáš rád gramatiku? Moja priateľka poskytuje doučovanie slovenčiny. 😉
Tu nepomôže doučovanie slovenčiny. Treba čítať knihy! Vzdelávaš sa a ako bonus nevedomky získavaš znalosti z gramatiky. 🙂
krasne napisane 🙂 hned som si spomenul na svoj prvy pohovor v jednej firme a vsetky chyby, ktore som tam narobil 😀
btw : hypnotoad 🙂 nie frog 😀
skvely a vycerpavajuci navod, odporucam aplikovat do bodky.
sama som si nedavno presla prehrabavanim sa niekolkymi stovkami zivotopisov, je to doslova odpudzujuca aktivita.
za seba by som dodala este dva velmi dolezite body:
BUDTE SAMI SEBOU
BUDTE UPRIMNI
stalo sa nam niekolkokrat, ze mal clovek nacviceny priam herecky vystup pri pohovore, avsak jeho pracovne skills sa po troch minutach testovacej prevadzky v praci ukazali ako nadmieru mizerne. zbytocna strata casu na oboch stranach.
k tomuto doporucujem priamo na pohovor davat aj urcite testy. pre programatorov koderske, pre adminov zasa z administracie. je to dalsi ovela uchopitelnejsi dokaz o kandidatovych schopnostiach.
nam sa podarilo viac krat vdaka testu odvratit zle rozhodnutie.
Nenašiel by sa taký test vo forme jednotiek a núl, rád by som sa naň pozrel ako to vyzerá. Či by som to zvládol a tak 🙂
…k tomuto poznaniu sme sa dopracovali po zopár zlých skúsenostiach s ľuďmi, ktorí sa pri pohovore vedeli excelentne predať, ale po niekoľkých mesiacoch sme mali veľký problém…je to fenomén hlavne „kočujúcich“ manažérov, ktorí nevydržia nikde viac ako rok – dva (alebo vydržia, ak je vo firme chorá kultúra). Tieto typy majú všetky pohovorové finty v malíčku a na otázku odpovedia pomaly skôr ako ju personalista položí. Samozrejmosťou je pozitívna iskra v oku a okamžité naladenie sa na vlnu personalistu…
.
Týchto ľudí som sa naučil odhaľovať finančnou analýzou – najprv sa opýtam, či sa dotyčný rozumie hospodáreniu podniku, keď (ako inak) odpovie že áno, šuchnem mu výkazy. A potom sa bavím ja….
.
Spoľahlivo mi to odfiltruje 90% tlčhubov a zároveň mi to neuveriteľne šetrí čas. Verím, že test základných fundamentov sa dá zostaviť pre každé odvetvie…
„zabodovať nemyslím, že prídete, uvidíte a zvíťazíte. Ale že postavíte 20 nových štadiónov, odohráte tam majstrovstvá sveta v 10tich športoch, všetko vyhráte a ešte sa spýtate: To je všetko? Ja som sa iba rozcvičoval.“ 😀 dalsi megaultra epic FAIL
cela ta veta by sa dala zhrnut do dvoch slov „ojebabrajte ich!
„Ihneď po ukončení pohovoru musí mať človek, ktorý s vami robil pohovor pocit, že vás chce do teamu“
proste ho co najlepsie osalit, natocit mu troch sladkych motuzov okolo fuzov. Lebo kebyze je to v skutocnosti tak, ze beriete len osobnsoti, tak by boli firmy plne tych najlepsich a najpracovitejsich a najodhodlanejsich ludi, nemyslite? nie je to cele o tom kto ma aky dar recnenia a charizmu? poznam ludi, co nemaju ani polovicne vedomosti ako ja a pracuju na vysokych poziciach, len preto ze Vas na pohovore jednoduho uvarili…
„BUDTE SAMI SEBOU
BUDTE UPRIMNI“
toto je z mojho pohladu epic fail! Mam presne opacne skusenosti, cim viacej som bol otvoreny a uprimny, tym sa mi sance zmensovali. Ja mam praveze zo vsetkych tych pohovorov, co som absolvoval dojem, ze pokial im tam vsetkym pekne nefukam praskovy cukor medzi licnice, nemam proste sancu…AKO ja mozem vediet, ci a ako budem mat rad danu pracu, ked nemam ziadnu prax a tym padom ani paru o robote…je to zacyklena spirala, potrebujes robotu aby si mal prax a zaroven potrebujes prax aby si mal robotu…
ze po 1-5 minutach vie ci niekho chce, alebo nie 😀 to je dalsi fail…pani psychologovia, co mali jeden semester psychologie a myslia si, ze sa pozru na cloveka a hned o nom vsetko vedia, ved to je smiesne…napriklad ..cim viacej sa pripravujem, tym som viac nervozny a neprirodzeny…dalsia vec: nie som ziadny sebavedome vystupujuci ciko lombardo a vacsinou mavam na zaciatkoch pohovorov mensiu tremu, no a co? uz som hned odpisany? to je to iste ako som to maval aj na skuskach, po chvilke som sa rozbehol, ak som teda vedel…a to je to iste aj tu, ale podla tychto kriterii uz som vlastne min. 3x mimo hry…
dalsia vec: som vystudovany ekolog a praca v odbore je fantasmagoria. Ked poviem na pohovore pravdu tak ako mi tu bolo odporucene..tak musim povedat, ze by som chcel pracovat v odbore, ale nie je to mozne a preto hladam aj ine uplatnenie tak som zase mimo hru…to je ta uprimnost nadovsetko…
vyzarujte energiu..no to je bonus, ceresnicka na torte, hotove epic cliche…
a vobec..mam dojem, ze cele tato diskusia je HR pozitiv a ziadna druha strana sa tu nejako nevyjadruje
Pekne hodena rukavica..skoda, ze z autorovej strany nereflektovana..celkom rada by som si precitala..
OK, si trosku mimo misu, aj ked chapem tvoje znechutenie, HR manazeri by tiez potrebovali hodnu davku vzdelania o tom, ako viest pohovory.
Ad budte uprimni = nevymyslajte si, ze viete robit veci, ktore neviete
Ad 1-5 minut = Michal je majitelom firmy a ludi do timu si vybera sam. s tremou sa da lahko bojovat, ak niekto nezvladne ani len tuto ulohu, do firmy by som ho nechcela. btw. z coho mas vlastne pri pohovore tremu? ze ta nevezmu? nerecitujes tam predsa pred celym divadlom, ale predstavujes svoju osobu. svoje skusenosti, moznosti, schopnosti.
celkovo – pozeras sa na cely proces hladania prace dost negativne – na jednej strane to chapem, na druhej to nechapem. keby ku mne prisiel nabrucany ekolog/hocikto poslala by som ho odo dveri rovno prec. pozri pracu v odbore, kt.vystudovali ma na slovensku mozno 10 percent ludi.
je treba byt flexibilny. a nie voci trhu, ale voci sebe.
mlada pani mimo misu ste mozno Vy…ja nechodim na pohovory nabrucany, ja konstatujem holu skutocnost! to posielanie rovno od dveri Vas vystihuje, lepsie by som to asi ani sam nenapisal.
ad vymyslanie: jaj? cize si mam LEN vymyslat veci o ktorych viem ojebabravat? ano? dobre som to pochopil?
z coho mam vlastne tremu? WTF..no z toho, ze si neviem najst uz vyse roka zamestnanie a chodim na pohovory ako debilek…A odpoved je vzdy uniformna ako tie Vase strojove CVcka 😀 Dakujeme za Vas zaujem, mate vela dobrych predpokladov, ale vybrali sme vhodnejsieho kandidata…:D a vy chcete po nas trochu kreativity? a pri tom neviete ani inak ako sablonovito odpovedat?
a akych pracovnych skusenostiach to asi mam hovorit alebo referenciach? ak neexistuju? ked som robil zopar mesiacov vonku na farmach a sadoch a tu sio chcem najst lepsiu robotu, tak im mam rozpravat, ako som managoval skupinu jablk? alebo co? ke raz nie je prax ani referencie tak si ich z prsta proste nevycucam…ale to je podla autora uz FAIL…takze asi mam vecnu smolu…
ked nemas referencie, tak si ich sprav sam. ako? chces ist robit napr. obchodnika, alebo na marketing, ale nemas referencie. poradim ti radu od Setha Godina: Kup 50 tvojich oblubenych kniziek, a predaj ich. Nerozdavaj, ale predaj.. Ver tomu, ze ked dojdes na pohovor a povies tuto prihodu, vysvetlis veci ako si to predaval, co je pritom potrebne a podobne, ako tam boli situacie atd… a podobne situacie sa daju vymysliet na kazdu poziciu. Ano, je to chytanie slamky a da sa to aj inac. Ale je to jeden zo sposobov.
Ked si sam nebudes odstranovat svoje nedostatky, mozes chodit na pohovory dalsi rok a nikto ta nezoberie.
generalizujes, si nabrucany, ked sa ukludnis, mozeme sa pokojne porozpravat. budem len rada:)
p. alebo s. Urbanova, vacsinou ked dochadzaju argumenty, zacne sa prekrucat…Neodpovedali ste mi ani na jeden bod mojho commentu, zato mi tu uz druhy krat motate nieco o nabrucani. Ja som kludny a ak mate nieco rozumne k veci povedat, tak tak ucinte, alebo na mna nereagujte, to ze sa so mnou bavit nechcete lebo medvede, je problem Vas a nie moj.
negeneralizujem o nic menej ako Vy alebo autor…ruku na srdce, aj Vy menite kazdu jednu odpoved, ktoru posielate neuspesnym kandidatom? 😀 jaj ci Vy uz nemusite, to len mi mame povinnosti a prava su na Vasej strane…
„Ked si sam nebudes odstranovat svoje nedostatky, mozes chodit na pohovory dalsi rok a nikto ta nezoberie.“
a to myslite p. autor, ze sa nesnazim? ze davam stale za vinu personalistom? ok…v drvivej vacsine pripadov sa na pohovore stretavam s ludmi, ktori nie su vobec priatelski, cakaju na kazdu jednu malu chybycku ktoru urobim, vobec nam to neulahcuju, skor naopak. Pohovory, kde bola priatelska, uvolnena atmosfera mozem pocitat asi na jednej ruke. Na otazky typu, kde sa vidite v najblizsich rokoch mam vzdy chut odpovedat, ze ****(autocenzura)
Velmi profesionalne, vyhodit niekoho od dveri, len preto, ze sa mi zda nabrucany. Bohuzial s profesionalitou v oblasti HR som sa na Slovensku este nestretol, takze chapem, ze ti to pripada standardne.
thumbs up mrtvak 🙂
neviem, kde si vycital, ze sa s tebou nechcem rozpravat, lebo medved. povedala som, ze sa rada pozozpravam, ale nie v takomto tone.
obvinovat sa vzajomne nie je moj ciel. nic nie je len biele a cierne, rada hladam odpovede na otazky, rada pomaham ludom.
kontakty na mna su dostupne, staci pouzit google.
@mrtvak – ty by si zamestnal vo svojej firme cloveka, ktory pride na pohovor a hned od dveri sa na teba mraci? ja nie a myslim, ze je to moje
vysostne pravo vybrat si, koho vezmem to teamu.
😀 slecna rada pomaha ludom, len nabrucanych vyhadzuje rovno od dveri, funny, isn’t it. Dalsia vec ja ta, ze samozrejme ze na pohovor nejdem nabrucany ani nijaky podobny. To ze som frustrovany na javo nedavam, ale je to docela mozne, ze je to poznat, Holt, nie som ziadny herec!
@Zuzana: Zrejme mas problem s vnimanim pisaneho textu. My sme sa nebavili o tom, koho by som ja zamestnal, alebo nezamestnal, ale ze odpises cloveka uz pred pohovorom na zaklade niecoho, co moze byt iba prechodne, pre danu poziciu uplne irelevantne a v podstate aj velmi subjektivne. Ty si jednoducho toho cloveka odpisala hned ako vosiel do dveri, takze aj ked sa pocas pohovoru (ku ktoremu ho ale podla tvojich vlastnych slov ani nepripustis) snazil sebeviac a mal tie najlepsie a pre firmu najuzitocnejsie schopnosti, tak jeho postup je aj tak zabity lebo tebe sa zda „nabrucany“. Takze aby bolo jasne, ja ti tvoje vysostne pravo prijat a neprijat kohokolvek neberiem, dufam, ze ani ty mne moje pravo vyslovit nazor, ze to je neprofesionalne a amaterske. Bohuzial, ako som uz spomenul, na Slovensku standardne. Preto vzdy radsej idem na pohovor priamo k cloveku z daneho oddelenia, nez k HRRR-manazerom, ktori vedia h…o o vsetkom a vsetko o h…e.
@mrtvak – stale sa ma snazite presvedcit chalani o tom, aka som, alebo aka nie som, celkom dobre nechapem, k comu je to dobre:) pozri, ak mas prechodne negativisticke stavy, nechod na pohovor. zdvihni telefon, ospravedln sa, povedz, ze sa o danu poziciu skutocne zaujimas a rad by si presnul termin pohovoru. vybavene. kazdy normalny clovek toto pochopi.
druha vec – ak som v prechodnom stave, ako si ho ty nazval, ako mozem vobec na pohovore podat nejaky normalny vykon? o com sa budeme rozpravat? co ti je? kazdy ma vlastne problemy a je dost dolezite nemiesat pracu s osobnym zivotom. ak mas problem, podme sa o nom bavit, len preboha nie na pohovore. tazko sa to chape?
tretia vec – kde preboha beriete informaciu, ze ja, michal, ci ini zucastneni v tejto diskusii sme HR manageri??? 😀 snazime sa vybrat co najvhodnejsich ludi to timu. a pravdupovediac chlapci, vas by som do timu nechcela, ani keby ste boli ti najsamlepsi obchodnici na svete. podsuvate mi do ust veci, ktore som nepovedala, kto by tuzil mat takehoto kolegu vo firme, nech zdvihne ruku. alebo aj obe:))
pan hnidopich schvalne vymenuj vsetky pozicie na ktore si sa uz hlasil a na ktore si bol robit pohovor. mysli ze velmi rychlo zistime kde je pes zakopany.
@hrki :DD
pan je prudky inteligent, uz len z toho oslovenia je to jasne…
velmi rychlo si mohol akurat tak zistit, aky si smiesny a trapny zaroven…
@Leftism : clovek nemusi byt ziadny inteligent aby videl ze ty si si sem prisiel len ulavit a zbytocne sa hadat. lenze ak su zly vsetci okolo vacsinou byva chyba inde a nie v nich. ale sak funguj si kludne dalej, behaj po pohovoroch dalsich par rokov. ved raz ti to dojde aj samemu co robis zle.
@Zuzana – preco by som nemohol na pohovore podat „normalny vykon“ aj ked sa prechodne necitim najlepsie? Ved aj v praci moze nastat situacia, ze nebudem mat prave pre sukromne problemy najlepsi den a na profesnom zivote by sa to odrazit nemalo. Zrejme aj ty mas nejaky sukromny zivot a asi vtedy nezavolas do firmy „viete co, dnes nepridem, lebo dnes sa nebudeme vediet usmievat a nebudem sa citit ako plnohodnotny clen timu“. Ale mozem sa aj mylit, samozrejme. Okrem toho, myslel som to trochu inak, napriklad ta pred pohovorom nechaju tristvrte hodinu cakat a podobne, to moze byt hocico… Inak mna by zaujimalo, odkial ty si zobrala informaciu, ze ja som niekde zobral informaciu, ze je tu niekto HR manazer. Ved som to pisal vo vseobecnosti, ze uprednostnujem pohovory s fundovanymi ludmi z odboru a nie s HR manazermi. Takisto to spravanie, ktore ja povazujem za neprofesionalne myslim vo vseobecnosti, zrejme mas naozaj nejake problemy s pisanym textom. A mna by si nechcela v time??? No moje srdce place…
@hrki: pocas skoly: administrativa, customer support (prijali ma), neskor statna sprava (robia testy, ziadne pohovory), potom koncipient, advokat a pravnik v banke. A to ma teraz zaujima, ze kde je pes zakopany.
@hrki: ja nemam potrebu sa hadat s nikym…ja som vyjadril svoj nazor, nikto mi viac menej nic konstruktivne neporadil, len mi tu pisete same irelevantne veci a hlavne od veci. Ja som nikde netvrdil, ze nie je chyba vo mne…urcite robim chyby, ale robim ich pretoze som zmateny zo vsetkych tych pohovorov a mierne povedane frustrovany, lebo ako som uz pisal, z mojej skusenosti mi uprimnost este ziadnu pracu nezohnala, na cliche otazky mam len cliche odpovede a jedine co mi vychadza z toho vsetkeho, ze sa musim naucit presvedcivejsie klamat, lebo inak som „sedivy priemer“
p.s. dobra rada nad zlato 😀 budem musiet este asi vela rokov chodievat na pohovory, kym budem dokonaly herec, taky akeho vsetci tak strasne hladaju…
@Leftism – staci ist za svojim cielom. chces pracu a myslis ze musis vediet klamat na pohovore tak nech sa paci nauc sa to a ziskaj tu pracu ktoru chces. otazne je ci ti to stoji za to pracovat v takej spolocnosti kde sa inak nedostanes. moznosti je vzdy viac. nikdy nikomu nic nebranilo v tom vykaslat sa na haldanie roboty ak tam cestu nevidel a zacat napriklad podnikat, alebo robit na volnej nohe. vzdy je to len o tom co chces robit. sposob sa najde.
@mrtvak – islo mi skor o pracovnu napln danej pozicie. clovek ma ist sa tym co ho bavi a nie za niecim len preto aby mal daku vyplatu a prezil dako ten svoj zivot. poznam vsak kopec ludi ktory behaju s firmy do firmy, s pohovoru na pohovor aby „konecne nieco zohnali“ a je im uplne jedno ci ich to bavit bude alebo nie. a potom sa cuduju ze ich nikto neberie. pokial ta totiz nieco nebavi tak to na tebe vidiet uz pri pohovore.
@hrki: no konecne nico rozumne som sa docital, aj ked teda to je mi jasne uz davno. Autor clanku napisal, ze sa mi po precitani tohoto clanku zvysi sanca na zamestnanie o 36x,xx percent, ale ja som sa v celom clanku nedocital nic, co by som uz niekde inde necital alebo co by som nerobil…Kazde jedno CV (ak je to pozicia, ktora ma naozaj zaujima) specialne upravujem, motivacny detto. Na pohovor som volany asi tak 1x zo 50-100 poslanych CV relevantnych!! jobov…pouzivam format Europass v pdf, alebo doc. Akurat nepisem ziadne cliche a ani nemam za sebou ziadne projekty co sa tyka marketingu alebo podobnych veci…Hlasievam sa zvycajne na poziciu asistenta alebo na nejake lahsie IT roboty. Venujem sa hudbe, to su moje zaluby, robim v Cubase dlhorocne ale to je asi ako moja profesia Ekolog uplne marginalna vec s minimalnou az ziadnou ponukou prace, tak o com tam mam pisat? ze rad robim trance alebo house? ked sa hlasim na asistenta? a zial este som neni taky dobry aby ma vlastna muzika zivila, a dnes v dobe krachu hudobneho priemyslu maju ini a lepsi umelci problem predavat svoje veci a nie ja…
Este som proste nemal pracu, ktora by ma vyslovene bavila, naplnala, a priznajme si to, kolki maju to stastie a mozu povedat, ze ich job aj v skutocnosti bavi?? tak ako to mozem povedat o robote ktoru som ani nerobil?? ty vies, ze ta bavi hrat pingpong ak si ho v zivote nehral?
@Leftism : ja sa hybem skor v oblasti internetu (od tvorby webu aaz po marketing na nete) takze co sa tyka hudby velmi ti neporadim. ale napriklad zaujimava referencia moze byt ak chces sklbit marketing a hudbu spravit si vlastny portal ohladom hudby. kludne naprikald magazin v danom zanri + s video tutorialmi na cubase, alebo nieco podobne. no a samozrejme snazit sa pri tom naucit viac z marketingu, vypracovat portal do urovne kedy bude mat nejaku rozumnu navstevnost napriklad, alebo tam vybudovat komunitu uzivatelov, ktory zdielaju spolocne zaujmy. tiez mi napada, na strednej som mal spoluziaka ktoremu ako odbilo 18 tak zdvihol mobil a zacala organizovat techno party. bez akychkolvek skusenosti, vyslo mu to lebo na hudobnej scene sa orientoval a vedel koho zavolat a kedy. bolo to pred vianocami a postupne sa s toho stala tradicia a par rokov po sebe bola kazdy rok u nas v meste Xmass-tech (ci to robi este aj dnes to netusim). Pisem to repto lebo napriklad to moze byt dobra referencia ze clovek ma organizacne schopnosti, a pritom stale ostavas pri tom co ta bavi (hudba ako pises).
tu su napr. prve dve veci co mi prisli na rozum. akonahle daco podobne budes mat za sebou a prides na poziciu kde sa vyzaduju skusenosti s marketingom alebo organizaciou ludi a procesov (asistent) tak mas urcite o com vraviet.
+kazdy jeden projekt co clovek robi ho niekam posunie. najhorsia je necinnost. navyse je dost mozne ze zistis pri tom vsetkom ze chces robit vlastne nieco uplne ine a najdes nieco co ta bavi a aj uzivi.
@hrki: s tym suhlasim, ze clovek by mal robit pracu, ktora ho bavi a nie len aby nejaku robil, lenze to by na Slovensku musel existovat normalny pracovny trh. Lenze tu je 40% pracovnych pozicii nejaky customer support alebo klikac v exceli ako back office pre nejaku nadnarodnu IT korporaciu, 30% pajkovaci LCD panelov v Samsungu alebo monteri paluboviek v KIA, potom 25% rozni financni poradcovia a agenti s teplou vodou a potom mozno zvysnych 5% nieco, co ma nejaky zmysel a co ma aj potencial cloveka bavit. Napriklad ja teraz nemozem a ani nemusim so svojou kvalifikaciou „hladat hocico“, ale pocas skoly som to tak robil, ina moznost ako jednoducho prezit ani nebola. No a problem vidim v tom, ze na tieto vsetky pozicie sa vyzaduju schopnosti a vlastnosti, ako keby clovek sa clovek hlasil na miesto astronauta a pritom za to tie firmy neponukaju vobec nic. Ved si mozeme zobrat konkretne tento pripad – v clanku je milion poziadaviek a za tuto pracu ponuka tato firma mzdu 3,6 € na hodinu (vychadzajuc z inzeratu na profesii).
@hrki: no vidis, ze najdeme spolocnu rec 🙂 dakujem, konecne nejaka realna snaha a nie cliche. Ano o tych turorialoch som uz rozmyslal, to by mohla byt cesta, alebo vo vseobecnosti eCourses of Cubase production, alebo nieco podobne…Ale je to tazke aj tak, slovensky trh je strasne malicky, hudobne este mensi, takze by musel byt dobry marketing, aby sa s tym dalo aj mimo hranic. Stale si ale musim najst pracu, aspon docasne, a velmi nerad by som ako Ing. isiel dokladat tovar do regalov v Tescu, to snad tiez kazdy pochopi…a preto mi asi neostava nic ine zatial, len cvicit herectvo 🙂
este raz dik…a beriem spat toho inteligenta 🙂
@mrtvak: ty si moj clovek 😀
presne ako pises…poziadavky ako na martana, aby si vedel minimalne 2 jazyky plynule a treti zaklady, aby si mal neviem ake organizacne schopnosti a aby si bol odolny voci stresu a asertivny a ja neviem este aky a hlasis sa na poziciu predajca nabytku za 450 eur na mesiac 😀 akoze naschval fabulujem, ale zas tak daleko od pravdy nie som…
@Leftism: dik 🙂 a nieje zac. K portalu ak ta to naozaj zaujalo – ak vies aspon kusok robit s PC tak napr. wordpress alebo rovno nejake forum (phpBB) zvladas nahodit isto aj sam 🙂 (popriapde napis, ak budem stihat pomozem). a hosting dnes uz nieje moc drahy. za 20 eur sa da napr s .eu domenou zohant na rok bez problemu :). Videa mozes uverejnovat na youtube, programov na nahravanie plochy spolu zo vstupom z mikrofonu je ako listia na jesen a video editor je uz aj v samotnom win od istej doby. 🙂 hlavne je rozhybat sa a zacat na niecom makat.
chapem ze clovek sa niecim musi zivist, ale preco teda nezobrat prave nieco podradne kde zacnes :). kazdy niekde zacinal, ja ked si spomeniem na prve brigady tak tiez nemam byt zrovna na co hrdy 🙂 tiez mam tie tri pismenka vpredu aby mi nefukalo na meno z jednej strany ale keby som naozaj nemal co ine robit tak si docasne kludne pojdem vykladat jogurty do tesca. podstatne je stale vediet za cim idem a neostat stagnovat.
v hudbe sa prilis neorientujem ale mame aj slovenskych Djov, ktory su kusocek znamejsi (napada mi minimalne B-Complex). netreba sa nechat zastrasit a clovek musi ist za svojim cielom a snazit sa stale zdokonalovat.
@mrtvak : v tom sa zhodneme, na vela pozicii su prehnane poziadavky, rpacovnik vo vyrobe aby vedel plynulo anglictinu a podobne (asi aby rozumel partii manazerov co ich pride raz za rok zvozit 🙂 ). z mojho pohladu je problemom aj to ze vela ludi ma stale socialisticke zmyslanie a jedinym ich cielom je niekde si najst daku robotu a cakat na dochodok. ak ich to vnutorne naplni a su stastny tak to je ok. trh prace je tak zbytocne preplneny. pritom keby si tym lodom povedal ake maju dalsie moznosti – naozaj ist za tym co ich zaujima a trebars otvorit zivnost na predaj kachliciek alebo daco podobne – tak by mohla byt situacia lepsia. bohuzial, socializmus padol, socialisticka vyucba a styl myslenia zostal.
@hrki dakujem, ze si napisal to, co som ja nedokazala spravne formulovat:)
(ako uz bolo vyssie niekolkokrat napisane, mam problem s pisanym textom, porozumenim a tak vseobecne..) 😉
@mrtvak a @Leftism – ak budete mat zaujem, pozyvam vas na kavu, hovorene slovo mi ide lepsie;)
@hrki:
dik, to sa ceni…je pravda ze trocha viac iniciativnosti by mi nezaskodilo. 🙂
urcite nestagnujem, snazim sa ako nezamestnany venovat aspon hudbe na 100 percent o to by neslo, len sa neviem predat a to iste plati aj na tych pohovoroch, ja viem, ze viem, ale neviem im to tam za tych 10-15 minut dokazat 🙂 a preto som bol nasrany, ked sa tu spomina, ze za 1-5 minut som precitany. Howby z makem pod padakem 🙂 ja mozno posobim nepresvedcivo, ale to co robim, robim na 100 percent a inak ako praxou si to nikto nemoze overit.
@Zuzana (sorry, uz som ta oslovil slecna aj mlada pani, tak to oslovovanie uz radsej necham tak 🙂 )
beriem ta za slovo. 🙂 Ja mam par otazok nezodpovedanych co sa tyka interviews a rad si necham poradit.
@Leftism – zajtra budem na OpenCoffee, najdes ma tam. resp. mi posli na seba kontakt na facebook.com/urbanova a mozeme sa dohodnut;)
chlapci mrkvak a lesbism ale ozaj, berte to realne: hlasite sa do sukromneho sektora ktory sa povazuje za sukromny statok a od verejneho sa odlisuje tym ze ma dve vlastnosti: nedelitelnost a nepocitatelnost;) v preklade jeden uspesny kandidat vytlaci druheho…a kedze momentalne je pretlak na trhu co sa tyka dopytu (po praci nie po pracovnej sile) vzdy ostanu mnohi jedinci na nepostupovych prieckach.
Hocikto iny na vasom mieste by sa pytal: preco ja? tak ako sa pytate vy. No proste preto lebo niekto iny bol lepsi. Hovoril konkretnejsie, mal predtavy o tej danej praci ako by ju vykonaval, aku pridanu hodnotu by jej dal etc…..etc…etc…
A kto len pride a sucho odpoveda, holt smola baby
@Leftism – tiez som mal podobny problem ze na pohovoroch som zvykol pohoriet. u mna to bolo z vacsej casti tym ze som bol neprierazna osobnost, zakriknuty a hlavne strasne vystresovany. hlavne je prist na to v com mas slabiny a potom ich eliminovat. pokial si sebakriticky a vidis v com sa potrebujes zlepsit je to len dobre. dnes by som tam uz urcite nesiel s takym stresom. ako komunikovat s ludmi sa da naucit, len treba ist na to a nebat sa zbytocne.
aj preto su podla mna dobre hlavne projekty ktore clovek zrealizuje. jednak ta posunu dalej a na pohovore potom o vlastnom projekte dokaze clovek basnit ako nikto iny (a zrazu je z neho tak komunikativna osoba ze sa ani sam nezpozna) 🙂 a ked je to pozicia ktorej sa to tyka tak je to len dobre.
btw: vtedy ked som vymetal pohovory ja, som po par pohovoroch dosiel na to, ze mna by aj tak vlastne ubijalo vnutorne keby som musel makat pod niekym a navyse na pozicii ktora nebola prave moja vysnivana. siel som za tym co ma bavilo a to iste odporucam kazdemu – „nech robi to co chce a nie to co si mysli ze musi“.
@kambodza: Az na to, ze ja sa nikam nehlasim, ja pracu mam. Len ma zaujali tieto uzasne rady v clanku kvoli miestu, ktore spociva v dvihani telefonov. Jednoducho cele je to o tom, realne sa zhodnotit, lenze to by malo platit nielen pre uchadzacov, ale aj pre zamestnavatelov.
Leftism , davam ti za pravdu. Clanok som ani nedocital do konca, uz v polke som sa nad tym musel pousmiat, ani tuto diskusiu som si necital, orkrem tvojho prispevku, takze ak niekto uz diskutoval o tom, co teraz napisem, tak sa ospravedlnujem.
Clanok v podstate len dokazal, ze ti, co vedu pohovory, su presne taki hlupaci, ako som si myslel. To su teda rady…
Tremu mavaju aj ludia, ktori zu zvyknuti prednasat pred obecenstvom, skuseni moderatori, herci. Je to nieco, s cim sa neda len tak vybabrat a nehovori nic o schopnostiach cloveka. Ak niekto niekoho podla toho posudzuje pri vybere prace, tak by si mal ist co-to dostudovat. (Nehovorim o sebe, pred ludmi som zvyknuty stat a nemam tremu.)
Nemam pisat genericke ziadosti? Kto si mysli, ze som si vyhliadol jednu jedinu firmu, prave tu ich, pre ktoru pracovat je mojim zivotnym snom? Dnes je taka doba, ze pracujeme preto, aby sme mali z coho platit ucty. Zobudte sa HR experti. Pre PLACU za pracu som ochotny pracovat tam, kde to pre mna bude najvyhodnejsie. Kto si mysli nieco ine? To, ze moje dovody su zistne, este neznamena, ze nebudem tu pracu robit dobre. A ani nezalezi na tom, ci ju budem robit rad. Zamestnavatel potrebuje tu pracu, nie to, aby som mal radost. Zamestnanec ma radost vtedy, ked mu pride vyplata. Dolezite je to, aby som si tu pracu cenil. Tieto vycitky generickych ziadosti mi pridu, ako ked by si ryba myslela, ze som prisiel chytit na udicu prave ju. Vsak hodim udicu a cakam a je mi jedno, ktora z nich to bude. Alebo tam hodim siet. A ked ich mam viac, potom si vyberiem tu, co sa mi pozdava najviac. Aka naivna musi byt ta ryba, aby si myslela, ze to tak nie je?
Co testy s kreslenim stromu (alebo inej podobnej kraviny)? Neviem, ci to tu niekto spominal, ale vraj sa to robieva. Ze ci to vycackam, alebo len tak odflaknem, kolko tam bude detailov a ja neviem co. Kraviny. Pani psychologovia zabudli asi na to, ze niekto moze naozaj nevediet kreslit a este si to aj uvedomuje a ma zabrany robit nieco, v com je zly. Trebars mu dementna ucitelka v skolke povedala, ze nevie kreslit a odvtedy proste nekresli. Milion veci za tym moze byt. (Nehovorim o sebe, ja kreslim dobre. Ide o princip.)
Ak ti HR experti rozdavaju navody, ako prist na pohovor, co teda cakaju? Pridu tam ludia, ktori presne vedia, co od nich chcu, aby hovorili. Vedia, ako sa chovat, vedia vsetko. Co tym zisti ten, kto vedie pohovor? Akurat to, ze uchadzac si dokazal nastudovat, co treba robit. Nic viac. Pretoze dobre natrenovany uchadzac (ten, co to len predstiera, aby uspel) sa prakticky neda odlisit od niekoho, kto by to tak robil sam od seba (a bol by teda idealnym uchadzacom). Ten, kto zjavne nevie, co na pohovore treba, v podstate v praci moze byt uplne rovnako dobry alebo lepsi ako niekto, kto si to nastudoval a na pohovore ohuril. Poznam pripady, ked niekto ohuril pol firmy, ked sa snazil dostat vyssie, az sa mu to podarilo a vtedy sa az ukazalo, aky to bol neschopak. Hlavne, ze zaposobil…
Nikto nechce ticheho, zhrbeneho, co z neho nesrsi energia, bla bla bla… Ten tichy, skromny clovek moze spravit ovela viac UZITOCNEJ prace ako energeticky saso, truhlik, co vsetko vie, vsade bol a vsetko videl. Samozrejme, ze nemusi, nie je vzdy vsetko zasadne naopak, len vravim, ze to nie je dobre kriterium. Jediny dovod, kedy mi zalezi na takychto prkotinach, je vtedy, ked vyberam modelku, herecku, moderatorku, skratka niekoho, kto MUSI byt sympaticky.
Hned tuto dole citam, od Romana, pise: „…ak ma zaujem o pracu… nech sa odprezentuje…“. Zase dristy – to, ze sa niekto nevie odprezentovat, hovori len to, ze sa nevie odprezentovat. Bodka.
Kokos… To, ze mame ako ludska spolocnost tolko problemov, kolko mame, je asi sposobene tym, ze svet je plny ludi ako tito HR experti. Vy teda fakt vidite ludom do duse. Co vidim ja, je to, ze zjavne rozmyslate len do polovice. Nic v zlom.
nuž, keby sa dalo hlasovať, dám ti určite sto bodov:) lepšie by som to nenapísal ani ja, možno by som pridal pár skúseností s HRkotavými managermi. žiaľ, jediní, kto nepochopí, wocogou, sú práve títo superexperti na fšetko…
idem písať ďalší motivačný lístoček z brezy, keď ich budem mať dosť, vydám ich ako knihu:)
ok a s pohladu firmy. koho zoberies? cloveka co si dal ten cas a poslal zvlast CV a motivacny list upraveny pre konkretne tvoju firmu alebo niekoho kto hlada silou mocou daco len aby to robil a rozposiela ziadosti do stoviek firiem ?
na pohovore pokial ma clovek tremu je to normalne, ale akonahle pride na rec o samotnej praci (co pride) tak tam sa najviac ukaze aky ma k danej tem vobec vztah. zobral by si skor cloveka co len sucho odrapka odpovede na tvoje otazky alebo niekoho kto ked pride rec na dane temy dokaze odusevnene rozpravat napriklad o tom ako s kamaratom rozbehli podoby projekt alebo ako sa venuje dacomu podobnemu dodnes a podobne?
vystupovanie nieje vsetko, aj ked velka cast HR panakov tomu priklada velku rolu. ja beriem ze niekto nieje na tom komunikacne nejak extra a podobne. a uznavam ze to malokedy clovek co robi pohovor aj zohladni. ale on je tiez len clvoek a kto na neho zaposobi lepsie? sebavedomy komunikativny jedinec alebo utiahnuta seda myska ktora sa krci na stolicke? naucit sa vystupovat tak aby clovek budil sympatie je tiez mozne a kto to spravi ma plus jednak preto lebo posobi priamo na psychiku HR manazera a zaroven dava o sebe najavo casto to ze „aha ja som sa to dokazal naucit, lebo chcem spravit nieco pre to aby som danu pracu ziskal (okrem toho ze zaslem dva zdrapy pap… emailu“. nie reci ale konanie napovie o tom ci ma clovek vobec snahu zdokonalovat sa alebo len hlada zasivaren kde bude brat plat a pokial mozno vela nerobit.
kazdopadne hlavnym cielom ma byt aby clovek svoju pracu mal naozaj rad. to co prezentujes ty je cisto pristup „chcem daku robotu nech tu neskapem hladom“. kym ludom ako ty nedojde ze to je zly pristup tak bude svet aky je. co zjavne vidim je rozmyslanie len do polovice. nic v zlom 🙂
hrki:
Ked hladam cloveka, ktory ma nieco robit, tak hladam takeho, co bude tu pracu robit tak, ako ja potrebujem. Primarne ma zaujima jeho schopnost robit danu pracu. Ak bude pracovat sam, tak mi je jedno, ci je kolektivny alebo introvert; ak bude pracovat v time, tak samozrejme zalezi na tom, aby bol ostatnym sympaticky a nerozbijal kolektiv. Treba zohladnovat konkretne veci, nie podla naucenych vseobecnych formuliek.
Na druhy odstavec ti poviem zase to iste – zaujima ma jeho schopnost robit to, co od neho ocakavam. To, ze je odusevneny, neznamena, ze nerobi nejake chyby (ci uz logicke v usudku alebo z nedbanlivosti, z roztrzitosti, z nedostatku predvidavosti atd.). Aj ked sa tomu venuje a je zapaleny, neznamena to, ze to robi dobre (ani opak, samozrejme). Vsetko treba posudzovat individualne.
Naucit sa vystupovat sa sice da, ale dolezite je, ci to ma clovek v sebe. A ucit sa to len preto, aby som niekomu nieco dokazoval… Nemyslis, ze z pohladu racionalne uvazujuceho cloveka sa to moze javit ako strata casu? Ak niekto vie, ze v tom aj tak nikdy nebude dobry a bude vzdy vidno, ze to hra, tak je uzitocnejsie vyuzit cas inak, na nieco, v com dobry je. Ja s tym problem nemam, ale viem si predstavit, ze niekto ma.
Ci sa niekto bude zasivat, to nezistis z toho, aky ti poslal zivotopis, alebo ako bude vystupovat na pohovore. Je to ako s manzelstvom – na zaciatku si VSETCI slubuju vecnu lasku a aj tak viac ako polovica konci rozvodom. Vsetko raz vyprcha, aj elan pri pohovore. Kolko percent ludi ma rado svoju pracu? Urcite taki su, ale ti ostatni vobec nemaju pracovat? Hm, divna logika… Navyse, to, ci bude mat niekto rad nejaku pracu v nejakej firme, do ktorej sa este len hlasi, sa predsa neda vediet dopredu. Zavisi to dost aj od samotneho pracovneho prostredia (az by som povedal ze primarne). To ma odkial uchadzac vediet? Moze to len predstierat, pretoze vie, ze pri pohovore je to dobre. Tym padom to nema vypovednu hodnotu. Ano, snahu zdokonalovat sa beriem, to naozaj JE dolezite, len vravim, ze to nezistis z toho, aky ti kto posle zivotopis.
Este raz sa pri tom pristavim. Hlavnym cielom je, aby clovek mal rad svoju pracu? Odpoviem prikladom. Poslanec. Urcite maju vsetci radi svoju pracu. Co to vypoveda o tom, ako dobre schvaluju zakony? Co to vypoveda to tom, akym prinosom su pre Slovensko TAMTI konkretni poslanci? Ak takto rozmyslas, tak potom sme naladeni na uplne inych frekvenciach. Mat pracu rad, je prinos, ale nie „hlavnym cielom“. To by fakt 90% ludi bolo nezamestnanych. Hlavnym cielom je robit pracu dobre. Este si to premysli.
Aby som to zhrnul – pozastavil som sa hlavne nad tymi univerzalnymi radami (ktore pochadzaju od psychlogov), ktore maju zaurcit lepsie vyhliadky na ziskanie prace. Ak tieto rady su tym, co ovplyvnuje rozhodovanie pri zamestanvani, tak je to ubohe. Co sa tyka rad od psychologov – snad neexistuje veda, v ktorej by sa ludia tak casto a tak hlboko mylili, ako v pripade psychologie.
Este jednu vec. Ak su ti, co vyberaju ludi, vo svojej praci dobri a tie kriteria su tie spravne, potom pracu maju ti najvhodnejsi uchadzaci. Je tak?Tym padom toto je ten najlepsi stav. Pripada mi toto ako ten najlepsi stav? Hm…
nikde som nenapisal ze clovek ktoreho by som siel zamestnat moze byt blby ak vie vystupovat. tu sa bavime o tom co ti da konkurencnu vyhodu medzi ostatnymi dobrymi a nie o tom ze ako najdes robotu ked nic nevies.
ak sa niekto dacomu venuje a bavi ho to zamestnam ho urcite skor ako niekoho kto tu pracu bude brat stylom „hlavne ze robim a ostatne je mi jedno“. napriklad v IT firmach byva velmi malo casu na to aby sa daco dalsie studovalo. clovek ktory zaujem nema ale vie si malokedy prezera co je v obaslti nove. funguje na tom co uz vie a stagnuje. ja chcem radsej zamestnanca ktoreho to bavi a vidim ze sa zaujima o dany obor, cize vysoko pravdepodobne sa vzdelava dalej napriklad vo svojom volnom case.
s pohladu racionalneho cloveka vidim akurat to ze dnes je umenie vediet vystupovat a komunikovat dolezite, takze ako racionalny clovek sa to naucim a nebudem iracionalne behat na diskusie a nadavat ze to je zbytocne a ja to vediet nechcem. pristup „ja to nikdy vediet nebudem“ je pristup porazenca ktory pravdepodobne vzda nejeden problem ked k nemu dojde. ja chcem radsej cloveka co vie problem vyriesit a nie pred nim sklopit usi a ujst.
ci sa niekto bude zasivat o tom mi dost povie uz len motivacny list ktory kopiruje a posiela vsade okolo. ak je niekto nezamestnany a venuje sa aktivne hladaniu prace tak tych par minut na napisanie niekolkych viet by si najst mal. ak si nenajde vypoveda to dost o jeho pristupe. ja nevravim ze sa nemoze s prv aktivneho cloveka vyklut ulievac. ale kopirovane CV a motivacny list priam volaju „tento to ma an salame uz teraz“.
ja som zastanca nazoru ze clovek ma robit v prvom rade to co chce a co ho bavi. ano vela ludi ich praca nebavi, a su patricne k tomu nastvany, nestastny a uhundrany. dost z nich je dokonca v stadiu rezignacie kedy sa zmierili s tym ze to budu robit do konca zivota. nie dakujem. clovek ma ist za svojim stastim a robit to co ho naplna. prezivat zo dna na den v zamestnani co ma nebavi alebo do takeho zivota niekoho nutit nieje zrovna moja predstava o stasti. mimochodom vzdy si moze kazdy najst nieco co bude robit v tom co ho zaujima. chce to len otvorit oci. slovami klasika „kto chce hlada sposoby, kto nechce hlada dovody“
poslanec je velmi zly priklad a keby si sa nad tym zamyslel tak by si vedel preco. snad ziadny s tych co tam je to nerobi koli tomu ze ma vysnivanu pracu poslanca. oni maju vysnivane ze budu poslancami a budu cerpat vsetky vyhody co to prinasa. a to je zasadny rozdiel. idu za svojim snom ale tym snom nieje dana pracovna pozicia ale vyhody co to donesie. ja tu vravim celu dobu o praci a nie o vyhodach.
v tomto sme iny. ja proste odmietam robit pracupreto ze musim. ked nieco robim a chcem to robit tak dam do toho vzdy viac. az 90% ludi to podla mna nieje a pokial nemas dokaz tak debata o cislach je bezpredmetna. kazdopadne je to ich problem ze su sami sebe doborvolnymi otrokmi, nic len ich strach im brani v tom aby s robotou co ich nebavi trhli a sli robit to co ich vnutorne naplni. znova opakujem „kto chce hlada sposoby, kto nechce hlada dovody“
detto psychologovia – mas daky dokaz k tomu co pises? statistiku v kolkych pripadoch sa mylia a tak? resp. s coho vychadzas pri tom konstatovani ze ich rady k pohovorom su na nic?
Nezobralo mi to teraz prispevok, nevadi, skusim zajtra, ale este jedna vec:
Ak personalisti radia, co maju robit ludia na pohovore, aby uspeli, aky vyznam ma potom testovat ich pohovorom, ked im dopredu povedali, co maju robit? Jedina vec, ktoru tym otestuju, je, ze ci sa boli schopni naucit, co treba robit. To je ako dat niekomu dopredu vyrieseny priklad, ktory sa dotycny nabifluje a potom ho z neho vyskusat. Tym padom je taky clovek neodlisitelny od niekoho, kto ho vyrata sam (bez dalsieho skumania, ale to nebude, pretoze priklad je navod na pohovor a bude sa konat LEN pohovor, cize ziadne dalsie skumanie; tym by bolo az zamestnanie daneho cloveka na skusobnu dobu).
mne to tiez jeden predtym nebralo 🙂
Praveze by si sa cudoval kolko ludi nieje schopnych sa ani naucit ten „vyrieseny priklad“ a prave aj na tom vidiet kto nieco pre to aby to miesto ziskal aj spravi. Podla mna to vypoveda hlavne to tom ze clovek daco aktivne spravi a len necaka ci ho nahodou konecne niekam nevezmu.
Je to divne, ked som to chcel odoslat znova, napisalo, ze som to tam uz dal. Ale nie je to tu.
Fakt s tym vobec nesuhlasim. Ak nie som taky sprosty, aby som si myslel, ze nabiflenie sa prikladu je na nieco dobre, som sprosty? Ten clovek predsa spravil aktivne to, ze sa uchadza o zamestnanie. Ak povazuje metody pri pohovoroch za hlupe, alebo nepovazuje podvadzanie stylom naucit sa predstierat, co odo mna chcu, za spravne, automaticky je diskriminovany. A toto som namietal. A teraz jedna linka:
http://veda.sme.sk/c/5585672/preco-netahame-sefov-z-klobuka.html
Odporucam precitat. Dokazuje to, ze schopnosti su dolezitejsie ako predchadzajuca karierna uspesnost. Ak si vyvodime dosledky, tak ked niekto uspesne postupuje hore, znamena to, ze uspel vo vsetkych doterajsich pohovoroch, ktore kazdemu povyseniu predchadzali. Napriek tomu sa skor ci neskor moze dostat na poziciu, kedy su dolezitejsie schopnosti, ktore nema, ako jeho schopnost prechadzat pohovormi. A to iba dokazuje to, co som vravel. Najdolezitejsie su schopnosti vhodne pre danu pracu. Lepsi tromf mi uz ani na ruku nemohol prist 😛
Je to divne, ked som to chcel odoslat znova, napisalo, ze som to tam uz dal. Ale nie je to tu. A zase mi nejde pridat. Rovno sa obujem do toho. Vsetci tu maju zarucene metody, ako vybrat vhodneho kandidata na pracu a su tu aj IT-ckari. Ako je mozne, ze niekto naprogramoval toto forum tak zle, ze to nejde, ked programatorov je dost a personalisti vyberaju tych najlepsich? Paradox? 😀
Je to divne, ked som to chcel odoslat znova, napisalo, ze som to tam uz dal. Ale nie je to tu.
A zase mi nejde pridat. Rovno sa obujem do toho. Vsetci tu maju zarucene metody, ako vybrat vhodneho kandidata na pracu a su tu aj IT-ckari. Ako je mozne, ze niekto naprogramoval toto forum tak zle, ze to nejde, ked programatorov je dost a personalisti vyberaju tych najlepsich? Paradox? 😀
Tak ja fatk neviem, ako pridat prispevok, aby tam urcite bol. Hlavne, ze domena sa vola „websupport“ a forum je nefunkcne. Na to poviem len HAHAHAHAHA.
No nic, skusim po castiach.
(i)
Ok, budeme to musiet skratit, toto sa mi fakt uz nechce citat.
Vratim sa k pointe. Tvrdim, ze pri pohovore vobec nezistis (tymito standardnymi metodami), ci ten clovek je to, za co sa vydava.
To, ze nejaka praca nie je niekoho vysnivana (o tom sme sa bavili), neznamena, ze ju nebude robit dobre a ze tam nebude spokojny. Ale ak sa niekam hlasi a predpoklada, ze by sa mu to mohlo pacit, ale VYSNIVANA praca to nie je A ZAROVEN je to cestny clovek, NENAPISE do motiv. listu, ze to chcel odjakziva robit. Chapes? O tomto sme sa bavili (aspon teda ja som to mal na mysli). Ak to tam nenapise, ty ho odpises, lebo uz vidis niekoho, kto bude nasrany. Velmi velke zjednodusenie.
Ale pokracujme – aj clovek, ktory tu pracu bude robit, napriek tomu, ze do nej NA ZACIATKU nebol uplne zblazneny, moze ju robit LEPSIE ako niekto, kto je sice do nej zamilovany, ale jeho schopnosti su slabsie (staci o trochu, tak, aby sa to pri pohovore nedalo postrehnut). Co ja namietam, je prilisne zjednodusovanie.
(ii)
Ale pokracujme – aj clovek, ktory tu pracu bude robit, napriek tomu, ze do nej NA ZACIATKU nebol uplne zblazneny, moze ju robit LEPSIE ako niekto, kto je sice do nej zamilovany, ale jeho schopnosti su slabsie (staci o trochu, tak, aby sa to pri pohovore nedalo postrehnut). Co ja namietam, je prilisne zjednodusovanie.
Poslanec je dobry priklad, pretoze vyhody patria k tej praci. Ak je niekto zhavy do nejakej prace, AKO zistis dovod, PRECO sa do nej tak hrnie? Ako?
Ja tiez nerobim pracu, ktoru nechcem. Ale pointa je to, co som napisal vyssie.
(iii)
Psychologia – to myslis vazne? Mam menovat? Ak sa v tomto nevyznas, tak nema vobec zmysel o tom debatovat. Ok, teraz mi napadol jeden priklad, ako psychologovia svojou uzasnou teoriou, ktoru chceli otestovat, posrali niekomu zivot. Narodili sa jednovajecne dvojcata. Chlapci. Urobili im obriezku, pricom jednemu pritom nesikovnostou zmrzacili vtaka. I povedali si, ze z neho urobia dievca a ked mu to nepovedia, vsetko bude ok. Vychovavali ho ako dievca. No on sa stale divil, preco sa ma hrat s babskymi hrackami, zavidel bratovi tie jeho. Puberta bola samozrejme tazka. Dostaval(a) hormony, neskor sa dokonca „vydala“. A skoncilo to samovrazdou.
(iv)
Najznamejsi priklad – Freud. V mnohych veciach isiel na to dobre, ale v mnohych bol totalne vedla. Ale bol presvedceny, ze vsetko vie. Tych omylov bolo fakt vela, ak to porovnas s inymi vedami.
Na zaciatku som sice chcel byt strucny, ale neda mi to 🙂 Este jeden priklad. Richard Feynman v knihe Snad ti nedelaji starosti cizi nazory opisuje, ako ho posudzoval psycholog, ci je schopny ist na vojnu. Su tam konkretne otazky, sposob, akym rozmyslal (uplne racionalne, bodaj by nie – bol to Feynman) a jeho odpovede. Ano, presne tak, uznal ho za psychicky nesposobileho. Treba si precitat, je to velmi dobra kniha. Poznamka (ak niekto nevie) – Feynman bol jednym z najvacsich fyzikov (->wiki).
(v)
Dodatok:
Teraz som si este precital par prispevkov – ktosi pise, ako najlepsi zamestnanec, ktoreho kedy mal, bol skromny, nevyrazny, ale poctivy clovek. Pozri si to. Tiez to len dokazuje, co tvrdim.
ok prestava mat o bavit, stale vytrhavas moje slova s kontextu. ja som NIKDE nenapisal ze prioritne nezoberiem cloveka co hlavne vie robit to co sa od neho vyzaduje. celu dobu bol aj blog a aj moje prispevky v diskusii o tom ze co ti da konkurencnu vyhodu ak je tam viac ludi co vedia. ty si vsak stale myslis ze ja by som bral ludi len na zaklade toho ako vedia klamat. ide o to ze uz motivacny list a zivotopis su prve zadania. a na nich zistis ci ich clovek vypracoval v ramci akejsi normy aby to bolo, alebo ci si dal na nich viac zalezat. proste to je nieco co ho moze posunut v mojich ociach vyssie ked vidim ze uz od zaciatku sa snazi. detto pohovor ak vidis ze sa pripravoval tak to posobi hned inak ako ked odovzda standardny vykon. samozrejme pokial nema na danu poziciu schopnosti tak ho nemozem zobrat. v prvom rade potrebujem cloveka co vie robit to co potrebujem. cize tu celu dobu vravime o tom ze ak budem mat viac vhodnych kandidatov ako z nich vyberiem a nie o tom ze ti staci vediet vystupovat a mas robotu.
ked som si pytal dokazy mal som na mysli relevantne vyskumy, statistiky atd. pribehov ala jedna pani povedala si mozem napisat aj ja kopec. jedine relevantne v tom je kniha, idem ju zhanat a som zvedavy 🙂
btw: sme.sk za relevantny zdroj nepovazujem, noviny nikdy neboli objektivne a vzdy sa zenu len za senzaciami, navyse co sa tyka konkretneho clanku aky ma ten suvis s nasou debatou? my sa bavime o naberani ludi a nie o ich povysovani.
znova opakujem ja nevravim ze zakriknuty clovek nemoze byt na tu poziciu najvhodnejsi. v prvom rade sa hladi na schopnosti. o com sa bavime my to su len vyhody ktore moze clovek ziskat ak pridu dvaja rovnaky dobry v danej praci – jeden zakriknuty a jeden na ktorom vidiet ze ho ta praca bavi a zaujima.
Ani mna to uz nebavi, tocime sa v kruhu.
Co vravim cely cas, je to, ze tie sposoby vyberu kandidatov su hovadiny. Prilisne zjednodusovanie.
Absurdne je to, ze personalisti radia kandidatom, ako sa maju na pohovor pripravit, aby s personalistom vybabrali (a predstierali to, co im prinesie vyhodu oproti ostatnym).
Absurdne su zavery, ktore zo spravania uchadzacov personalisti vyvodzuju (to dokazuje aj ten pripad Feynmana).
K tej psychologii ti poviem len to, ze si to najdi sam, ja fakt nemam inu robotu, len ti hladat konkretne linky niecoho, co sa da najst cez vyhladavac.
A uplne absurdne je to, ako si sa postavil k tomu clanku na sme.sk. Tvrdis, ze si tu studiu, o ktorej sa tam pise vymysleli? Lebo v tom pripade by sa urcite nasiel niekto, kto by si to vsimol a obul by sa do nich. Ako to suvisi? Ze primarne su schopnosti robit danu pracu, nie schopnost prechadzat vyberovymi konaniami. (Dosledkom tej studie je totiz to, ze postupne sa spolocnost zaplni ludmi, ktori dosiahli uroven, na ktoru uz nestacia, cize prevysuje ich schopnosti; napriek tomu PRESLI vyberovym konanim.)
ok posledny prispevok, vidim ze si melies dokola to iste a nema to vyznam pokial stale vytrhavas moje slvoa s kontextu. vydrapis dve slova a zacnes mi to hadzat do oci ze co som napisal. pritom zmysel celej vety je niekde inde vzdy.
Sposoby vyberania kandidata si akzdy urcuje sam a svoje miesto tam maju aj sympatie, nadsenie uchadzaca pre danu pracu a trocha snahy pri posielanie ziadosti. Inak ti moze zostat viac kandidatov co vedia a co prijmes vsetkych naraz ked mas len na jedneho???
Personlisti radia ako sa pripravit asi s nejakym umyslom nemyslis? Skus pozerat dalej ako na koniec vlastneho nosa a uvidis ze aj to ze sa clovek pripravi o niecom vypoveda. Pisem to uz asi 20ty krat a viac nebudem. Lebo ty sa to ani nesnazis chapat.
Ok na zaklade jedneho pripadu a jedneho zleho personalistu odsudme vsetkych. Bush by mal s teba radost, ved predsa kazdy co ma turban je arab a co arab to terorista. Na jednej strane vycitas zjednodusovanie a na druhej sam skatulkujes vsetko na zaklade jedneho pripadu.
K tej psychologii – ked nieco tvrdim tak by som to na poziadanie mal vediet niecim aj podlozit. Argument „vygoogli si“ je dost slabota. Tie tvoje pribehy teraz naozaj ziskali punc „jedna pani povedala“.
Znova vytrhnute s kontextu. Sme a ani ine noviny ako relevantny zdroj neberiem. Ina vec je ze komentovali vysledky studie (rad by som ju napriklad videl, spravit si zaver na zaklade komentara novinara co ju hadam videl ale skor nie a len prekladal daco s ineho spravodajskeho webu je teda uzasny sposob ziskavanie relevantnych dat).
Jedna vec je ze nikde a nikdy som netvrdil ze uchadzac nema vediet v prvom rade vykonavat danu pracu. Co ale zase odignorujes, takze to tiez pisem zbytocne.
Druha vec je ze my sa bavime o primacom konani a ty sem buchnes „odkaz na komentar novinara k dakej studii“, ktora sa tyka niecoho uplne ineho a to povysovania. Keby si vnimal co tam je napisane zistil by si ze vsade pisu napriklad to, ze kazdy ten zamestnanec robil svoju rpacu dobre (cize HR manazer vie co robi). Az pri povyseni co uz HR manazer malokedy ovplyvnuje sa ukazalo ze ludia tu pracu nezvladaju. Lenze cim vyssie sli tym viac sa menili poziadavky na danu poziciu a je len logicke ze napokon sa stali neschopnymi.
Priklad priamo pre teba: Naberiem cloveka ako Web developera lebo ma skill v PHP, dame mu teda pracu v ktorej je vyborny. Postupne casom sa rozhodnem povysit ho na veduceho developer tymu, to este zvlada ale uz ma mozno mensi problem lebo doma vo vedeni ludi a zadelovani cinnosti ostatnym. Vidim ale ze to celkom fajn zvlada preto ho povysim na post veduceho novej pobocky – developer house-u kde presuvame vsetky developer tymy s ostatnych pobociek aby sme mali vsetko co sa tyka vyvoja pod jednou strechou. A teraz, myslis ze clovek co sa takto prepracoval niekde ked to proste nezvlada je to vina HR manazera co ho prijmal na pozciu PHP developera?
Myslim ze viac sa nemame o com bavit. Bud prestanes omielat to svoje dokola a pozres sa na to co vlastne naozaj pisem a snazim sa vyjadrit alebo si dalej vytrhavaj vety s kontextu, hadz sem vymyslene pribehy a irelevantne clanky z bulvarnej tlace a hadaj sa tu sam zo sebou. Ja na toto vazne cas nemam. Zbohom
Tu uprimnost zdoraznim. Nic ma viac nevytoci ako majster svrta, co vie vsetko a ked sa ho opytate jednoduchu doplnujucu otazku, ledva vie oblast, o ktorej sa rozpravame.
A ja mam ovela mensi problem zamestnat cloveka, co vie menej a ukaze, ze sa to chce naucit ako cloveka, ktory klame, ze vie.
Znie to ako uplne jednoducha a jasna vec, ale cudovali by ste sa, kolko ludi to robi.
Nikto nevie vsetko, klamat a teda nepravom tvrdit opak je to najhorsie, co ludia mozu urobit.
Ano, s tymto suhlasim, cestnost je pre mna velmi cenna. Ale zase treba povedat dalsie ale… Su iste typy profesii, kedy schopnost podvadzat a speklanstvo su vhodne vlastnosti. Zase sme naspat pri tom, ze vsetko treba posudzovat individualne.
Teraz to otocim. Prave personalisti sa naucili, ako ma pohovor vyzerat, co sa maju pytat, co maju cakat ako odpoved. Ale to nestaci. To, ci niekto dokaze vidiet do ineho cloveka, je talent, neda sa to naucit. Da sa v tom len zdokonalit, pripadne pomoct tomu, aby sa prejavil. Naucit sa robit personalistu je taky isty nezmysel ako naucit sa robit pohovory (ako uchadzac).
Denne prechadzam 10-20 zivotopisov, mozem potvrdit ze vsetko co je tu napisane je bohuzial pravda ak tieto chyby odstranite urcite pocitite zlepsenie.
Pri pohovoroch je naozaj dolezite pozityvny pristup a ukazat energiu, nikto nieje ochotny zamestnat zhrbeneho znudeneho cloveka bez usmevu, takychto uz selektuje sekretarka.
Ak ma niekto seriozny zaujem o pracu najlepsie hlada osobne a hned sa aj odprezentuje.
Vyborny clanok Michal ! Odporucam poslat do SME, mozno takto zvysis zamestnatelnost Slovakov.
P.S.: Za gramatiku sa ospravedlnujem, nezijem uz na Slovensku.
Velmi pekne napisane, ze pozdravujeme Vasu sekretarku so SS (ofc s velmi pozitivnym pristupom, nadmieru motivovanu a fundovanu) a ja Vas do zahranicia, nech sa Vam tam dari.
Članok písaný s dušou a skúsenosťami. Nie je jednoduché zvládať pohovory, či už zo strany uchádzača alebo zamestnávateľa. Vyskúšal som si to z oboch strán a tiež som našiel veľa chybičiek, ktorým by som sa vedel v budúcnosti vyvarovať aj vďaka tomuto článku.
Oceňujem sharovanie Michalových skúseností. Určite doporučujem, aby si viac ľudí prečítalo článok ako tento. Je to len pre vaše dobro, nemrhajte vlastným časom ani časom zamestnávateľov.
dik za pozitivny koment ;).
ohladom formatu cv, odporucam pouzivat Europass, je to standard Europskej Unie
s tymto by som nesuhlasil. format Europass posiela velmi vela ludi. vacsinou je to sice trosku ta sikovnejsi druh ludi, kazdopadne vy sa potrebujete odlisit od zvysnych 20tich europassov aj nejako vizualne.
ked otvorim zivotopis a uvidim nieco naozaj graficky pekne a netradicne spracovane, ihned ma to zaujime a chcem sa dozvediet o tom cloveku viac.
ked otvorim europass tak sa zasa len prekusavam vsetkymi tymi nic nehovoriacimi polopravdami.
zasa toto treba brat, ze my sme mensia, otvorena a kreativna firma. ked sa budete uchadzat o miesto uctovnika, pravnika alebo nieco podobne asi by som moc v CV nevymyslal. ale aj tak je dobre tam zapracovat nieco osobite. nieco co vas odlisi.
U mna snad este nikdy nevyhral europass zivotopis. Podla mna to je uplne zakladny priklad zivotopisu co je rozosielany na stovky adries bez zmeny, bez prisposobenia sa konkretnej praci/firme.
Okrem toho najradsej by som na zivotopise videl vsetko dolezite na prvej strane a europass je neuveritelne roztahany, casto viac ako 3 strany.
chapem, ja pouzivam europass a linkedin profil ktory si drzim up to date, kazdopadne ja som tymto sposobom nehladal zamestnanie, len to skor sluzi ako referencia pre mojich novych klientov co vsetko viem. Zamestnanie je nieco co mi uz par rokov nic nehovori 🙂
Europass je najhorsi mozny format CV aky som za svoju karieru videl. Zaserie 3-4 strany textom, ale uzitocnych informacii je v nom tak 10% max.
Vynikajuci clanok, vsetci, ktori kritizuju, zrejme neuspeli na vela pohovoroch a je za tym nejaky dovod. Inac dobre sa vam kritizuje skryvajuc sa za nicky na internete. Velmi rad by som videl CV neuspesnych kandidatov, s ktorym sa hlasili na dane pozicie, a poziadavky na tu pracu.
Niečo som vedel, ale zase niečo nie. myslím že by som sa mal polepšiť. Diky
pekny clanok vyhadzajuci zo skusenosti p.Trubana
len spomeniem, ze aj firmy by si mali obcas citat podobne blogy ako sa maju spravat na pohovoroch, lebo co ma dost zarazilo na poslednom pohovore,,
podotknem v nekonkurencne silnej nemeckej spolocnosti:
– usadenie v riaditelovej kancelarii, riaditel telefonuje.. chrbtom…,
po 2 minutach ma konecne privital, nastastie tam stala sekretarka, tak som sa mal aspon na koho usmiat,
– po dotelefovani sa mi nastastie zacal venovat, objednal si u sekretarky kavicku a mna sa nespytal ci si nedam DOKONCA ani cistu vodu
– normalne som zostal v šokúúú,
a ked si to nahodou p.Truban precita, bol by som rad keby mi odpovedal na jednu otazocku: *** ktoru konkretnu klavesu skusate na pohovoroch 🙂 **
dakujem
tak taketo spravanie sa riaditela je uz jeho vlastna tupota a asi by som tam pracovat nesiel.
na pohovoroch neskusame konkretne klavesy, ale dobry koder alebo admin nemoze mat problem pisat na klavesnici rychlo bez toho aby sa na nu pozeral a skumal.
Sakra…toto ked sa vsetci naucia, tak si v buducnosti uz pracu nenajdem…hehe
nemusis sa bat. vacsina tych, ktori robia taketo strasne bugy ich budu robit aj nadalej. pretoze to nie je iba o tom, si to precitat. ale aj o tom, ako realne tieto rady budes praktizovat. drzim palce.
true! som si spomenul ake kusy som robil na pohovore. obcas sa dostavila frustracia a beznadej ale bojoval som. az v zamestnani som pochopil ze to vsetko mohlo byt OVELA jednoduchsie keby sa ludia riadili takymito jednoduchymi radami…
prijemne citanie
diky.
Dobrý deň pán Truban. Musím pochváliť článok, určite je to článok ktorý mne aj iným veľmi pomôže. Mám na Vás ale otázku … Používate tento postup aj pri nových startupoch, ktoré k Vám prídu a žiadajú od Vás formu partnerstva. Robíte štandardný elevator pitch alebo Vám ani nejde tak o nápad ako o ľudí, ktorí za Vami prídu a ktorí ukážu, že majú potenciál niečo stvoriť?
dik. pri startupoch nerobime standardny elevator pitch. v projekte freeweb.sk sa vacsinou snazime startupom pomoct. poradit im, ako robit veci lepsie od biznisu az po design. samozrejme som velmi rad, ked skonci startup stretnutie a mam dobru naladu, akych sikovnych ludi som stretol a podobne.
uprimne musim povedat, ze vacsina projektov ktora k nam chodi na freeweb.sk je absolutne neinvestovatelna a ich ROI sa s istotou blizi k nule. prave preto sa ich potom snazime nasmerovat spravnejsim smerom, co sa nam myslim dari.
Jasne chapem … cize spolocnost websupport poskytuje poradenstvo pre startupy, ale ako angel investor sa zatial este nesprava ci? Kazdopadne je chvalitebne co robime a som si isty, ze sa Vam to mnohonasobne vrati 🙂 First give, than receive 🙂
sprava sa aj ako angel investor. ak mate nieco potencionalne investovatelne, napiste mi na truban@websupport.sk. nemam problem sa s tym stretnut. mam kontakty aj na dalsich investorov, ktorym zaujimavy projekt viem posunut.
podstata freewebu aje ale pomoct ostatnym projektom. ja sa rad bavim o projektoch, napadoch, podnikani a problemoch s tym spojenymi. takze pre mna je to oddych 🙂
Perfektne zhrnutie.
Zo svojich skusenosti pri prijimani webdeveloperov by som este pridal „Nikdy sa nevzdavajte!“. Nie je nic horsie ako ked sa uchadzac, aj pri snahe pomoct mu, vzda snahy o vyriesenie nejakej ulohy.
presne. toto je dalsia casta chyba ktoru by sa patrilo uviest do clanku. dik za pripomenutie.
Zaujimavy clanok. Chyba mi tam este tip, ako odpovedat na otazku: „Ako si predstavujete Vas plat?“ Samozrejme nemalo by sa odpovedat pokrcenim pleca s tym, ze neviem, ani sa opytat „Aky mi ponukate?“ Ako sa ale trafit do primeranej sumy, aby sa clovek nepodhodnotil ale zaroven aby neprestrelil?
nato nie je jednoducha odpoved. lahke to maju ti, ktori uz niekde robili, vedia kolko sa pohybuje cena ich prace, vedia kolko potrebuju na prezitie a z toho sa odvyja to, kolko si vypytaju.
co sa tyka mladych ludi, ktori este nikde nerobili, mali by si hore uvedene veci zistit. ako sa asi pohybuje mzdove ohodnotenie kde sa uchadzaju.
tu mozete spravit jeden z FAILOV, ze poviete naozaj obrovsky prestrelenu sumu, alebo neviete odpovedat. – tuto otazku sa vas urcite budu na pohovoroch pytat, tak musite byt pripravany na nu odpovedat.
u nas osobne je to tak, ze k tomu pristupujem ako k obchodu. necham cloveka povedat sumu, kolko by zato chcel. ak sa pohybuje v rozumnych medziach a chceme ho prijat, ale pocitali sme s mensou sumou, zavolame si, ze ci sa vieme dohodnut na inej mzde. podla toho ako sa k tomu postavi, vieme sa pokecat a dohodnut. vacsinou s tym nie je problem.
ale v 90% pripadov, ked uz niekto povie sumu tak je cca taka aku planujeme za danu pozicu platit. takze sa to neriesi casto.
Myslim si ze vacsinou by uchadzac nemal vyhrnknut zo seba urcitu sumu. ( o tom ze pokrci plecami,alebo povie ze nevie sa ani nevyjadrujem, mega fail). dobre je odpovedat counter otazkami.“ ake je ohodnotenie podobnej pozicie v odvetvi, alebo Urcite mate pripraveny nejaky mzdovy balik. Vyska mzdy ako taka, nieje dobrym meradlo. Treba sa spytat aky sposob odmenovania spolocnost ma, ake benefity ponuka atd, ziskat viac informacii.je rozdiel jed spoplocnost ponukne auto, mobil, laptop, membership do posilnovne, a 1400 eur nastupny, ako len 1500eur. Ked sa spytaju otazku 2-3 krat treba mat nieco pripravene.
s tymto suhlasim na 100%. Ja vzdy odpovedam, ze to zalezi na ostatnych financnych a nefinancnych benefitoch (take sluzobne auto na sukromne ucely robi aj 300 eur)… Ale vlastne otazka o tychto benefitoch by mohla byt jedna z tych, ktore da uchadzac este pred tym…
Daria, mam jeden tip, i ked je dost odvazny:)
1. povedat, ze prve tri mesiace si ochotna pracovat za minimalnu mzdu
2. po troch mesiacoch, ak firma zhodnoti, ze si pre nu hodnotna a nepostradatelna, vysku mzdy si urcujes ty
* vela ludi tento princip nechape, ani zo strany uchadzacov, ani zo strany zamestnavatelov. pravdupovediac, keby ku mne prisiel clovek s tymto pristupom k praci, ruky nohy by som mu vybozkavala.
prepáč, ale chcel by som ťa stretnúť v reálnom svete. prečítal som si niekoľko tvojich skvelých tipov, ale tento posledný je skutočne najlepší.
pravdepodobne si nikdy nebola v situácii, že s tebou firma, pre ktorú si robila, orala, ako sa jej ráčilo. a pravdepodobne netušíš, ako to v našich svetových firmách beží. lebo nie ty si určuješ, že budeš robiť za minimálny plat, tvoj budúci zamestnávateľ ti to rovno povie. a nie ty si určuješ výšku príjmu, ale tvoj zamestnávateľ ti po chlpoch prihadzuje – tu dvadsať evry, tu tridsať, ale zároveň s tým od teba vyžaduje ďalšiu robotu, na ktorej ste pôvodne neboli dohodnutí. a ak otvoríš ústa, ukážu ti dve možnosti – buď sklapneš, alebo hľadaj dvere a zatvro ich za sebou zvonku.
tie hlúposti, o ktorých tu píšeš, možno fungujú v nejakej stupídnej blaváckej firme plnej ťuťmáčikov, čo vedia perfektne prezentovať v powerpointe a chodia stále in a trendy, ale keď treba makať, najmú si otrokov cez personálnu agentúru.
tento blog by mali vyvesiť ako odstrašujúci príklad „rozmýšľania“ HRkotavých managerov…
Výborný článok. Vo veľa bodoch mi otvoril oči. Chcem sa spýtať. Akým smerom sa mám uberať ak je položená otázka: „Čo viete o našej firme?“ Minulosť? Zisky? Počet zamestnancov? Sociálny program? Ak by bola otázka položená takto (pár krát už bola) neviem ako odpovedať správne. Nepotrebujem odpoveď na tú otázku skôr by som uprednostnil vysvetlenie zmyslu tej otázky. Ďakujem
ja to kladiem ako default otazku, aby som zistil ci si vobec dotycny nieco o firme zistoval.
spravna odpoved nie je, ale nieco v zmysle: nepoznam vas predtym, pozeral som si ale na internete informacie a pacilo sa mi tam, ako pisete o tomto, paci sa mi tento vas produkt a podobne. vas urcite nezabije.
samozrejme ked clovek zacne davat, ze je uz nasim dlohorocnym klientom a vzdy u nas tuzil pracovat, lebo sa mu pacili nase sluzby a pomaly pozna jednotlivych zamestnancov a podobne… je to lepsie, ale nemusi byt.
jednoducho si zistite co najviac a po pravde povedze co sa vam paci a co nie.
Môj názor bude veľmi subjektívny. Na pohovore som sa zúčastnil len raz, a úspešne. Naopak, som ich viedol niekoľko, a musím povedať, že po 2-3 minútach som bol rozhodnutý, či daného adepta príjmem, alebo nie. Vystupovanie, gestá, slovník, schopnosť vyjadriť sa a hlavne konať, o uchádzačovi povedia oveľa viac ako CV, alebo motivačný list. Avšak, práve ten motivačný list Vás na ten pohovor dostane, alebo naopak nedostane.
Ako autor napísal, hlavne si však hľadajte prácu ktorá Vás bude baviť (klišé, ale žiaľ treba ho stále opakovať!!), a nie len preto, že dostanete o 200 eur viac, alebo že tam pracuje Váš kamoš. Nič nie je horšie ako demotivovaný, znudený kolega/podriadený, ktorý od rána hľadá spôsoby ako sa „zašiť“ na facebooku, prípadne prestavuje hodiny aby mohol rýchlejšie zdúchnuť. To prestane rýchlo baviť Vás, a ešte rýchlejšie šéfa.
Proste skvely clanok, viac hadam netreba.
Osobne by som sa chcel spytat na referencie… konkretne na pripad, ked som vazne este nepracoval niekde, odkial by som mohol mat relevantne referencie na poziciu, o ktoru sa chcem uchadzat. (napr student 1.-2. rocnika Vš) Na co by som sa v takom pripade mohol odkazovat ako referencie?
v pripade, ze sa uchadzas o miesto programatora, alebo admina tak by si mal mat uz nejake vlastne projektiky, skripty, niekde shell, nejake info o nejakom opensource, nejaky miniplugin niekde do niecoho nakodeny, vlastny blog, byt v nejakej komunite a podobne (a toto je minimum).
predstav si, ze tvoj konkurent je 19rocny chalan, ktori od 12tich rokoch programoval a moze nam zaslat tisicky riadkov kodu. koho asi vyberieme.
Tohle všechno by bylo pěkné, kdyby jsme žili v trochu jiném světě, kde lze vybírat nejen zaměstnance, ale taky firmy.
Jinými slovy, když budu trochu parafrázovat, i firmy by se mohly naučit psát negenerické poptávky po zaměstnancích, chovat se k uchazečům jako k lidem a ne jako k obtížnému stádu, motivovat uchazeče, prezentovat skutečně to jaká firma je a ne to jak by chtěla vypadat, aby člověk věděl o co se vlastně uchází atd. atd.
Tohle všechno v článku by se taky daleko častěji stávalo, kdyby skutečně existovalo více firem, u kterých stojí za to, se tak chovat.
Když to shrnu, není jen těžké vybrat zaměstnance, ale je taky těžké (a osobně si myslím o hodně těžší) vybrat firmu.
Jak jsem se jinde pregnantně vyjádřil: nežvaňte o tahu na branku, když nemáte branku, ani mančaft, za kterej stojí za to hrát.
s tymto tiez suhlasim. castokrat je problem aj na druhej strane. ale tento blog bol iba o problemoch jednej strany.
Tomu rozumím. S nadsázkou by se dalo říct, že kdybych chtěl popsat problémy druhé strany, stačilo by v článku vyměnit osobu uchazeče za firmu.
bomba clanok Miso. este by som pridal pre uchadzacov: ak sa pohovor dobre vyvija, slusne sa ku koncu spytat, ci mozem pozvat potencionalnych buducich kolegov z oddelenia na obed. ak sa suhlasi, dostanete asi najlepsi obraz o praci a obraze firmy – bez nutenia sa zvrhne volne debata na pracu.
Mna by zaujimalo, ze pri tych programatorskych ci admin testoch hraje velku rolu ako dobre ovladam parametre danej php funkcie ci linux app alebo viem ako to pouzit s kombinovanim doc z php.net ci man app. Viem je to taka banalna otazka, predsa neni clovek kto by vedel vsetky param naspamat len mi ide o to ako k tomu pristupujete, ako taky test prebieha s praktickymi otazkami 🙂
mozme hovorit iba za nasu firmu, ale vobec tam nejde o konkretne parametre a bezchybnu syntax. ide o to, aby sme hned videli, ze clovek chape zadaniu a vie ho v pohode vyriesit. vacsinou su tam aj tak iba ukazky zdrojakov ktore musis pochopit ako samotne programovanie. kodenie si u koderov overujeme zdrojakmi, co nam posle ako svoje referencie.
Mám na to rovnaký názor. Ak chce niekto byť úspešný musí sa aj snažiť o to aby bol úspešný a nie len pasívne čakať na to, kto mu dá prácu a potom sa iba sťažovať. Netuším už kto je autorom citátu, ale znelo to približne takto: nápad je tu vždy, len vás musí nájsť pracovať…. tak tak nejako je to aj s prácou.
ja mam taku otazku – ako velmi je dolezita vysoka skola pri vybere? resp. koho skor prijimete; niekoho, co ma vela referencii(skor projekty vo volnom case) alebo toho, co ma dobru vysoku skolu?
to zalezi vzdy od konkretneho cloveka, firmy a pozicie. ked vyberam kandidatov ja, nehra vysoka skola u mna ziadnu rolu. tak isto ako dokaze byt vypatlany vysokoskolak, dokaze byt aj stredoskolak. nie je to zaruka nicoho. takze v prvom rade to, ci splna konkretne poziadavky, aky je skiller a podobne. vysoka skola moze byt uz len taka ceresnicka na torte, ale nic podstatne. hlavne tie slovenske vysoke skoly.
Pomaranc, ja som vzdy robil na flekoch kde vyslovene ziadali vysoku skolu a ja ju nemam.
„Preco ste si dali ziadost ked ste videli ze v poziadavkach mame ukoncene VS vzdelanie?“
pytali sa ma.
„Preco ste ma potom pozvali na pohovor?“
odpovedal som so sibalskym usmevom a razom bolo vsetko jasne. Ide o skusenosti, prax a ako Michal naznacil, vymastene CV – to musi udriet do oka.
Moc dlhé, skrátiť ( tipujem, že veľa ľudí to nedočítala ani do polky xD ) …
to je prirodzena selekcia 🙂
sorac, ale to je blbost… Michal to nepisal preto, aby to dobre vyzeralo, ale aby predal nejake myslienky. Ked niekto nechce pomoct, nech to necita vobec…
Tiez nepovies doktorovi, nech skrati vysetrenie, ze teba to uz nudi, ked chces vediet na isto, ci umries alebo nie… 🙂
Sefe ten nawod co ste napisal mi pride ako keby mal byt clowek pc stroj doma sa mam naprogramowat a ist na pohowor uwedomte si ze sme ludia nie stroje:).Kde je ta jednoduchost ? Wed koli tomuto su ludia wystresowani lebo (niesme wsetci rownaki niekto je tichsiej powahy a pritom moze byt wynikajuci GRAFIK). A podla tohto nawodu ma jednoducho smolu sa uplatnit lebo zamestnawatelia si dali priority ako sa ma clowek chowat na poowore! 🙂 A preto mam mat smolu sa neuplatnit wed ja idem robit to co wiem nie wykecawat na kawicke ziarit a podobne weci co ste spomenuli wiem ide prwy dojem ale odtial potial.Sefe nehoworim ze ste to zle napisal ale pozerate sa na to zo swojej strany. 🙂
tak urcite 🙂
@MARCEL : no ak dojdes na ten pohovor a zacnes kazdemu hovorit sefe a pisat aj rucne „w“ miesto „v“ tak preto mas mat smolu a neuplatnit sa v danej praci.
ako nic proti tebe, osobne ta nepoznam ale tento emo-styl pisania my fakt leze na nervy este ze š nepises ako sh
@Michal Truban : respekt
to Conky: no vidis, a prave Marcel moze byt ten najlepsi grafik na svete a ty ho nezoberies iba pre „w“ a ze ta oslovi sefe…
S lusmi je to velka alchymia…
Personalista by si mal v prvom rade uvedomit, ze nie je ten najsamlepsi pod slnkom 😉 Inak, mne to tiez kole oci…
ale zhovorcivost a vystupovanie je velmi dolezita vlastnost; grafik mozes byt sice dobry, ale ked nevies komunikovat s teamom/zakaznikom/etc tak si menej pouzitelny ako niekto, kto s tym nema problem
mne napadlo hned , ze asi pisal z mobilu a je to tak rychlejsie, ak nemas dotykovu klavesnicu. napisat w namiesto v 🙂
Pekne si zažiaril 😀
Toľko „W“ som nevidel od strednej , vtedy to letelo 🙂
Presne takto sa spozná skvelý grafik! Tichej povahy ale keď začne písať tak to stojí za to! 🙂
No neviem, ale vsetko spomenute v clanku patri, hadam, k zakladnej vybave kazdeho slusneho cloveka. Ak clovek fakt stoji o danu pracovnu poziciu, tak preto spravi vsetko potrebne, od pripravy az po podpis zmluvy.
smutne je to, ze tvoj nazor nechape / nepozna vacsina
Ahojte,
rada by som sa s Vami podelila o moju skusenost z pracovneho pohovoru. Uchadzala som sa o miesto Costumer Advisor v Call centre v Anglicku. Samozrejme skusenosti mam takmer ziadne(studenska brigada v call centre na Slovensku ale vyfarbila som to v mojom CV) . No velmi som tu pracu chcela a makala som na tom. Presla som roznymi testami, IT assesment, group exercise…. A najviac som sa obavala osobneho pohovoru, koli stresu, treme a aj preto, ze ako jedina cudzinka zo 60 kandidatov som sa uchazala o tuto poziciu. Na pohovor som sa pripravila pocitvo, tzn. info o firme, pekne reci o manazmente….
Pohovor som mala s peknym manazerom a druhy manazer bol zapisovatelom. Prve otazky som zodpovedala vyborne o com ma presvedcila aj ocovidna spokojnost manzera.
No neskor mi dal otazku ,,popis nam nejaku negativnu skusenost so zakaznikom, resp. problem, ktory si musela vyriesit“. Tak samozrejme som si v tu sekundu vymyslela ,,big story“ so zakaznikom ako som problem riesila a aky bol moj nadriadeny spokojny s mojim vykonom. No a manazer, ktory viedol pohovor sa ma opytal a ,,o aky produkt islo? Velmi ma to zaujalo“. A ja som odpovedala ,,CHOCOLATE“,cokolada. Ano povedala som cokolada. Neviem odkial ma to napadlo, ale nic ine som uz po tomto slovicku nedokazala zo seba ‚vytriast‘. Bolo mi to trapne….
Na dalsie otazky som sa snazila odpovedat primerane, ale akosi mi to uz neslo, citila som to a nemala som uz v sebe ani tolko elanu ako na zaciatku. Po skonceni pohovoru som samozrejme davala otaky aj ja typu ake su pozitiva a negativa tejto prac. pozicie?
Po skonceni pohovoru mi to nedalo a vratila som sa spat. NA recepcii ma uz dnu nepustili, tak som odkazala mnazerovi, ze tou cokoladou som myslela, cokoladovu fontanu. Odusevnovala som sa ako tu pracu chcem, ozaj som ju chcela a tiez som vyzdvihla moju jazykovu znalost (cestina, polstina, rodny jazyk ….) ako ozjstnu vyhodu pre firmu.
No a cakanie na odpoved bolo nekonecne….
Ale nakoniec som pohovorom presla, uspela som a zobrali ma. Som stasna, ze aj napriek malemu zavahaniu sa mi to podarilo.
Tym by som rada chcela posmelit aj inych, nepodcenovat sa a pri malej chybe, alebo posmyknuti sa nevzdavat. Pre mna prijatie znamenalo zazrak. Agentka v personalnej agenture mi prezradila dovod, preco ma prijali, kreativita. Ked som povedala cokolada bolo im jasne, ze ziadnu taku skusenost nemam. No zobrali ma okrem ineho aj koli kreativite.
A to je prikladom toho, ze firmy niekedy nepozeraju az tak na skusenosti, ale dbaju aj na kreativitu, charakter a hlavne na osobnot jedinca.
Pri citani som sa celkom dobre pobavil, mozno to bude tym, ze som sa nikdy nehlasil na miesto pokladnika v Tescu :).
„nemôžete sa uchádzať o prácu v IT firme, keď do prílohy mailu dáte 5MB foto“
Typicka ukazka „mudier“ ITaka. Na 99% bude mail otvarat mila slecna z HR, ktora ani netusi co dana veta hovori.
„Motivačný list“
Na jednej strane radite posielat 10 pokusov denne, na druhe strane chcete uprimne nadsenie pre pracu zrovna pre Vasu pidifirmicku.
Ak tomu zamestnavatel rozny od par najvacsich firiem priklada vahu, tak ma proste scestne predstavy o vlastnej dolezitosti. Nie som si isty, ci je to dobry zaklad pre to sa v takej firme nechat zamestnat.
„Prispôsobte ich, dajte si záležať a nebudete frustrovaný, že vám nikto neodpisuje.“
Ak aj budete postupovat podla najlepsich navodov, aj tak Vam vela firiem neodpise.
„Musí mať strach z toho, že odmietnete.“
Jezismaria, toto je fakt kec.
99% pracovnych pozicii su genericke zalezitosti, kde je uplne jedno aku cvicenu opicu zamestnavatel prijme. Este aj v mojom relativne specializovanom obore zamestnavatelia beru prednostne ludi co si vypytaju najmensi plat.
„hľadajte si prácu, ktorú chcete robiť.“
Mam obavu, ze nie je vela ludi, ci si moze dovolit taky luxus.
„vy svoju prácu milujete“
Akoby som cital manazersku prirucku o spravnom podriadenom.
Hlupost. Co uz len uzasne je na praci pre cvicenu opicu zvanej „spravca pocitacovej siete“/“predajca zivotnych poistiek“/… ?
„prípadný záujemca musí byť obrovský skiller, aby som vôbec uvažoval nad jeho prijatím, ak sa počas pohovoru na nič nepýtal“
Ano, presne to je to na com som sa x-krat v zivote pobavil z oboch stran.
Firma chce cloveka aby pre nu podaval nejaky vykon. A nejaka mila osobka z HR tuzi pocut nezmysly o tom, aka uzasna je genericka firma a genericka praca, ktorej sa velmi pravdepodobne venuje prvych a poslednych 30 minut v zivote. Pripadne naopak sa potencialny zamestnanec pyta uplne hluposti.
—
Aby nedoslo k nedorozumeniu: tento clanok je hodne precitat a riadit sa nim. Jednotlivec tuziaci sa zamestnat by nemal ist hlavou proti muru.
Moj prispevok je len proste pobaveny komentar o tom, ze ludia z HR (ako napriklad autor) ziju v svojom vlastnom svete.
Je to ako s vtipom:
Jeden muž mal rád tri ženy a nevedel sa rozhodnúť, s ktorou sa má oženiť. Tak dal každej 5000 doláov, aby s nimi urobili, čo uznajú za najlepšie.
Prvá si nakúpila šaty, kozmetiku, šperky a hovorí:
„Urobila som, drahý, všetko pre to, aby si mal tu najkrajšiu ženu.“
Druhá nakupila veci pre neho:
„To preto, drahý, aby si vedel, ako na teba myslim.“
Tretia vložila peniaze do podnikania a po krátkej dobe priniesla manželovi nazad 10 tisíc:
„Aby si videl, aká som šikovná.“
I zamyslel sa a nakoniec si vybral tú s najvačšími prsiami.
a mozno, ze vdaka tomu, ze ziju vo svojom vlastnom svete, maju jednu z najstarostlvejsich „malych“ firiem na slovensku.
mozno, mozno, mozno. ja len tak hadam 😀
priatelu, lepsie by som to nenapisal a do bodky s tebou suhlasim…
tento clanok je proste jedno velke cliche za druhym.
Cafte,
Pracujem v oblasti financii, hiroval som a bol som hirovany ( sorry za anglicke spotvorenie) na analyticke pozicie.
Aj tu platia podobne pravidla. Zakladom je gramatika, prehladne cv-cko, fotka ok, ak je slusna. Co osobne mam rad su zivotopisy v anglickom jazyku. Vypoveda to minimalne o istej urovni v jazyku, ale pre dnesnych absolventov by to nemal byt problem.
Mne moc na kreativite v cv-cku nezalezi, staci prehladnost a heslovitost. Osobne zaluby povazujem vacsinou za zbytocne. Vyznam maju jedine v tom pripade, ak dotycny to s nimi niekam dotiahol. Priklad: hravam squash, som 15. v celoslovenskom rebricku a podobne.
Vsetko co je v CV-cku vo mne vyvola ocakavania, ktore ocakavam budu naplnene. Preto je logicke, ze ked niekto napise, ze ho bavia statisticke metody tak sa o tom budeme na rozhovore bavit, dokonca aj ked to zrovna nie je predmetom jobu.
Vysoka skola je vcelku pre mna dolezita. Znalosti, ktore ja ocakavam, (matika + nieco z ekonomie, financii) sa vacsinou ziskavaju na vyske, takze preto ta dolezitost. Moze existovat genius, ktory skolu nema alebo chodi na Trenciansku univerzitu a vie toho naozaj dost ale v priemere bude v matike o dost sikovnejsi absolvent matfyzu alebo technickej skoly, preto ta dolezitost u mna.
V bankach vacsinou manazeri ocakavaju ze kandidat pride v obleku, netreba sa znemoznit a navstivit ich v flip-flopoch 🙂
Naozaj ako Michal pise, pozitivny pristup na pohovore je plus, tiez sa treba pripravit na niektore „zabavne“ HR otazky typu vase dobre a zle vlastnosti a pod. Osobne sa ich nezvyknem pytat, zaujima ma skor odbornost kandidata, ale sem-tam sa ich niekdo z interviewerov opyta.
nuž, pobavil som sa. celý tento návod na použitie zamestnávateľa má jedinú vadu – práve toho zamestnávateľa.
aj keby som nechcel generalizovať, väčšina uchádzačov o zamestnanie (vrátane mňa) má skúsenosti so – slušne povedané – nevyvinutými formami života, ktoré sa vďaka lakťom a prachom (málokedy nápadu a schopností) dostali do pozície hľadačov otrokov.
načo mám písať motivačný životopis, keď môj potenciálny zamestnávateľ pozerá najmä na to, či mám správne uviazanú kravatu alebo primerané kozy?
načo mám posielať profesionálne spracovaný životopis, ak je každý riadok v ňom nanič? ak mám 23 a žiadnu prax, je to zlé, ale ak mám 50 a za sebou viac zamestnávateľov, je to ešte horšie.
načo sa mám pripravovať na pohovor, ak proti mne sedí nagelovaný panák, ktorého viac zaujíma bezchybná manikúra vlastných nechtov než nejaký poondený pako, ktorý ho oberá o čas?
načo sa mám učiť tie vagóny priemyselne vyfabrikovaných kvázi kreatívnych sentencií, ktorými sa prezentuje firma (pozrite si „prezentácie“ firiem na nete) a najmenej každé štvrté „originálne“ predstavovanie sa začína tými istými frázami?
ako mám rozprávať o svojej pozícii vo firme, ktorú by som chcel na základe úspešného pohovoru obsadiť? spomenúť napríklad ideu projektu, ktorý určite bude úspešný, akurát ja som taký lúser, že nemám vlastné prachy na jeho spustenie (lúser = človek s chrbtovou kosťou, ktorý odmieta klamať telom, kradnúť, podvádzať a robiť matrac prachatým žochom)?
čiže zhrnuté – uchádzači o zamestnanie sa majú učiť a aj tak nemajú šancu – lebo medveď. a zamestnávatelia sa môžu spokojne zabávať, ak nikoho nenájdu, rozdelia robotu medzi ostatných zamestnancov a všetko je O.K., dokonca aj zisky sú o čosi vyššie.
veľmi by som chcel vidieť, koľko firiem by dokázalo prežiť opačné garde – nedostatok zamestnancov a úpenlivé hľadanie vhodných členov do tímu a ich udržanie, pretože konkurencia nespí a vie takého človeka preplatiť.
nie, nemám záujem pracovať pre vašu firmu, neznášam newspeak:)
ciastocne suhlasim. kazdopadne vzdy je to len a len na tebe, do akej firmy sa uchadzas o pracu a ked je potencionalny zamestnavatel uz pri pohovore ZLO, tak sa zdvihnut a rovno odist.
tento blogpost nemal byt o tom, ze prebijes to, ze nemas ziadnu prax tym, ze si das grafy do zivotopisu.
vieš, Michal, poviem ti to rovno: takú znôšku nehoráznych hlúpostí na takom malom priestore sa naozaj podarí málokomu sústrediť.
a klincuješ to ďalšími „radami“ – zdvihnúť sa a ísť, ak je zamestnávateľ ZLO – povieš mi, ako to mám zistiť z pracovnej ponuky plnej fráz a drístov? alebo firemného webu plného lží a póz?
ak by mali zamestnanci diskvalifikovať všetkých lžizamestnávateľov, nezostal by na Slovensku kameň na kameni…
a ešte jeden detail – nie som prvý, čo si všimol, že sa na webe cyklicky objavujú ponuky rovnakých firiem na rovnaké pozície. prečo asi? to na Slovensku nie je jediný schopný človek, ktorý by dokázal ponúkanú pozíciu kvalitne obsadiť? alebo je to v tom, že HR manageri sú insitní psychológovia a naivní sociológovia, hrajú sa na maniulátorov a bossov a pritom sú len denne ojebabrávaní rovnakými šmejdami, ktorí pochopili, že najlepšie sa žije, ak človek klame telom a najlepšie je oklamať do seba zahľadeného a od reality odtrhnutého somára, ktorý má na vizitke hrdé funkčné zaradenie HR manager alebo personalista a pritom trt vie o tom, čo znamená práca s ľuďmi a na každého, kto sa uchádza o prácu pozerá podozrievavo…
prajem ti úspešné podnikanie a každý deň čoraz viac ľudí, ktorí do bodky splnia tvoje predstavy o tom, ako sa uchádzať o zamestnanie v tvojej firme. už teraz to je pravdepodobne bublina zrelá na prasknutie, lebo teba zaujíma všetko možné len nie to, či človek skutočne vie robiť a či ho ty vieš zaplatiť, aby si si ho udržal.
ahoj. tento blogpost nie je o tom, ako oklamat niekoho, ked nemate skill. samozrejme najdolezitejsie je to, aky je clovek dobry v tom co robi. toto vsetko su ostatne rady, ktore mozu pomoct ziskat uchadzacovi nejake body naviac. niec viac za tym nehladaj.
samozrejme som uz zobral do firmy aj ludi, ktori nesplnali viacero z tychto bodov. tento clanok bol ale iba a len o tom, ako svoje sance na zamestnanie zvysit. dik za koment.
„…Keď prejdete prvým filtrom, treba zabodovať na pohovore. A pod zabodovať nemyslím, že prídete, uvidíte a zvíťazíte. Ale že postavíte 20 nových štadiónov, odohráte tam majstrovstvá sveta v 10tich športoch, všetko vyhráte a ešte sa spýtate: To je všetko? Ja som sa iba rozcvičoval….“
hej a ked toto vsetko absolvujete tak Vam ponuknu nastupny plat 510 evri (realita slovenskeho chem. priemyslu)
alebo rovno povedia, že o vaše služby nemajú záujem a vaše starostlivo zaznamenané nápady jednoducho ukradnú a ryžujú na nich (realita Slovenska:(
Ved prave, uplne stacilo nakoniec napisat, ze „Ak ste sa dostali az sem, tak vam je to vsetko na h…o, lebo uz sme zobrali toho, kto si vypytal najmenej.“
Celkom sa mi tento článok pozdával, úsmevne som si spomenul na môj pohovor 😉 thumbs up!
My five cents:
Mne sa pri nabore dost osvedcila forma gdocs, ktory maju zaujemci vyplnit.
Velmi to sprehladnuje a zrychluje orientaciu, najma ak sa hlasi viac ludi, priklad vid tu: http://bit.ly/a337Ja. Vyplnenie dlhsieho dotaznika je aj vhodna forma malej prekazky ktoru zaujemca musi prekonat a tak deklarovat svoj zaujem o poziciu.
Inak fajn clanok!
Niektoré otázky sú ok, do niektorých vecí zamestnávatela nič ( specialne mi udrela do očí otázka o počte a veku detí ktorú zákonník práce vyslovene zakazuje )
ok, dik za feedback. Tu otazku o detoch som odstranil. (Inak na poziciu sme prijali pani, ktora ma 3 deti 😉
pred nedavnom som zmenil zamestnanie a podarilo sa mi to az po odstraneni vacsiny chyb, ktore autor uvadza, ze kandidati robia pri procese hladania prace.
tymto dakujem vsetkym kandidatom, ktori stale robia hore uvedene chyby. potom sa lahsie presadia ti, ktori sa ich vyvaruju. lebo ako by to bolo, keby vsetci prisli nadupani znalostami o firme, boli sympaticky a pohotovi na pohovore, mali tip-top tailorovany motivacny list na konkretnu poziciu a nepriestrelny zivotopis co sa tyka chyb a prac. skusenosti. to by bola tazka konkurencia a asi by sa aj horsie potom vyberal ten najvhodnejsi kandidat. 🙂
sympaticki
Nice :)) , ja tiez dakujem svojej konkurencii, ktora to stale nechape a preto mozem robit tam ,kde robim.
To mi pripomína otázku: „Kto bude na prvom mieste v googli, keď všetci budú mat dokonale SEO?“.
Michal, ďakujem za dobrý článok, cítiť z neho osobnú skúsenosť. Až/ak budem opäť hľadať prácu, verím že niečo z toho využijem.
ahojte,
celkom fajn clanok a hlavne hodne pravdivy. Patrim medzi tych stastlivcov, ktori nasli pracu na prvy krat. Po tom co som v maji ukoncil VS som bol pozvany na prvy pohovor, ktory dopadol dobre a v danej firme pracujem dodnes, teda uz 5 mesiacov. Nebyt poriadnej pripravy, pracu si hladam asi dodnes. Hned ako som dostal pozvanie na pohovor (navyse v anglickom jazyku) zacal som svoju pripravu (precital som niekolko rad, premyslel si co by som asi odpovedal na zvycajne otazky a zohnal anglickeho lektora, ktory to so mnou presiel v angline a skorigoval mi chyby. Je jasne, ze na pohovore bude aj tak vsetko inak ako ocakavate (ja som pouzil mozno tak 30 % z toho co som si pripravil) ale dokladna priprava vam doda potrebne sebavedomie a istotu.
V niecom suhlasim a v niecom nie. Ja som vzdy nervozna na pohovore a umerne sa to zvysuje s tym, ako velmi danu poziciu chcem. Najlepsie mi na to zabera, ked rovno poviem, ze som trocha nervozna. Vtedy to prejde. Zaujali ma kreativne zivotopisy – hned si ten svoj trocha prerobim. Kedze som uctovnik, tak si ho pekne zorganizujem.
Ked sa vsak vsetko z tohoto clanku naucim a pridem k vam na pohovor, nebudu to potom vsetko takisto len naucene frazy a pripravene papiere? Ja som radsej sama sebou, aj ked to vyzaduje trocha nudy. Nemozem predsa prist na pohovor akoby som uzila speed a poskakovat ako gumenna lopticka od radosti. Som seriozny clovek a k praci pristupujem profesionalne. Nie sme v skolke. Inak na otrepanu otazku: Preco si myslite, ze mame vybrat prave vas – odpovedam: Pretoze som dobra.
Na predchadzajucu sefku to urobilo velky dojem a vzala ma. Bola to uprimna osoba a preto mala rada uprimnost aj na oplatku. Nie kazdy vsak znesie taketo sebavedomie rovno medzi oci. A z pohladu zamestnanca: Nebolo by na case pozmenit otrepane otazky? Ked uz my mame byt kreativni, preco nie aj zamestnavatelia? ved sa tie otazky daju pekne zaobalit a pretvorit. Preco mam ja pracovat pre niekoho, kto nie je schopny ani pripravit kvalitne a kreativne otazky?
„Ked uz my mame byt kreativni, preco nie aj zamestnavatelia? ved sa tie otazky daju pekne zaobalit a pretvorit. Preco mam ja pracovat pre niekoho, kto nie je schopny ani pripravit kvalitne a kreativne otazky?“
presne…to iste sa pytam aj ja…preco sa peronalisti nesnazia byt viac kreaticni a ustretovi potencialnemu zamestnancovi, tak by z neho urcite vyzdimali viac a urcite by sa o nom aj viac dozvedeli. Staci trocha priatelska atmosfera a uvolnene otazky..
Mam osobnu skusenost:bol som na pohovore, kde hlavny personalista bola stara anglicanka, tak uvolneny pohovor som este zo ziadnym slovenskym HR manazerom nemal, aj ked ma nezobrala, odchadzal som z toho pohovoru uplne spokojny…ziadne otazky typu“ ako zvladate stres alebo ako reagujete na kritiku a ziadne podobne nezmyselne taraniny…
Coder, naozaj, „Ak clovek fakt stoji o danu pracovnu poziciu“ – lenže realita je taká ako načrtol vyššie Langi – väčšinou nemáme šajnu o tom, či o dané miesto naozaj stojíme a nedozvieme sa to ani po pohovore; prídeme na miesto kde nám pri vstúpení ani nepodajú ruku, pravé dôvody odchodu predošlého pracovníka neprezradia (nikdy), nepovedia že v kolektíve je Hana X. ktorá ti nie je nadriadená, no bude ti za chrbtom zákerne podkopávať a sabotovať výsledky tvojej práce aby ťa dostala z miesta (robí to už roky z obavy o svoju kožu, každý to o nej vie a toleruje), miesto toho sa vypytujú blbosti typu kolko presne máš rokov, kde presne bývaš, v ktorom dome, z ktorej strany, či si ženatý – ak nie tak ešte dorazia „a ani ste nikdy predtým nebol?“ a o sebe neprezradia ani to či sa do Bratislavy dostavili z Východu, či tiež nie sú homosexuáli, alebo aký majú oni vzťah k práci, či sa neflákajú pol pracovnej doby, či nezneužívajú nelegálne firmu na svoje obohatenie atď atď.
A zároveň máš byť „sám sebou“, ale presne v línii predpísaného scenára (popísané vyššie emáckym Marcelom).
Najkrajšie je ponaučenie z istej knihy o získavaní miest – pravdepodobnosť, že personalista vyberie na voľné miesto správneho človeka, je rovnaká, ako keby sa mená uchádzačov ťahali na lístočkoch z klobúka.
musel som adblocknut ten banner ci co to je lebo ma to demotivovalo v citani kedze som zvyknuty len na vysokomotivovanych a nepriemerncyh ludi 😀 skoda ze pracovat musia aj sede masy 😉
tak ja som siel na pohovor rovno z dovolenky :), nepripraveny este plny emocii, porusil som tu spomenute body (oblecenie, nevedomost o firme) ale bol som tak neskutocne zrelaxovany a uvolneny, ze si chlapci museli o mne pomysliet ze som na pilulach :D, na otazku ze ako si predstavujem svoju vysnenu pracu som chcel odpovedat ze chcem trenovat delfiny :D, no uznajte, som kreativny ale bohuzial neuspesny uchadzac :D, no rad pojdem znova na pohovor, clovek nikdy nevie, koho stretne a ako to dopadne, ked uz nic, aspon si pokecame, zasmejeme- ftedy viem ze som odpisany :D…
S pohľadu zamestanca hľadajúceho prácu – zamestnávatelia by nemali tajiť výšku budúceho platu. Je to veľmi frustrujúce, keď je človek vybratý na pozíciu ako ten najlepší spomedzi mnohých uchádzačov, strašne sa teší, a keď sa dozvie plat, je to len o pár eur viac ako dostáva teta za pokladňou. Písať po takejto skúsenosti ďalší motivačný list?
suhlasim. nemozes povedat, ze danu pracu beries ked nevies aku budes mat za nu vyplatu.
no a co ked si bol na 5tich pohovoroch a na 3 z nich ta chcu vziat (uz sa „ozvali“ – realne si bol vybraty). na kazdom samozrjeme hovoris, ze mas o pracu zaujem, ved inak by si tam nesiel. ale ked si na konci vyberas z viacerych ponuk, niektore uz dohodnute musis odmietnut. lenze ty si zo stretnutia odisiel s tym, ze super firma, paci sa mi, chcem u vas robit. potom musi byt ten clovek zmateny, ked mu odpovies, ze do tej prace nenastupis.
Dobrý článok, vždy lepšie ako nič, a takúto aktivitu autora treba len pochváliť. Dobrá je však aj diskusia a pokladám ju za také dokončenie článku, tj doplnenie vecí, ktoré v článku neboli. Nepoviem nič nové, len vyjadrím svoj názor na všetky texty nadomnou. Článok „navádza“ na kreativitu, ale ako niekto vyššie napísal, toto využijete možno pri 1% pozícií. Sranda je, že ked sa bavím s niekym od HR, vždy hovoria o tom 1% prac. pozícií, kde to asi (dúfam) funguje tak ako to fungovať má, a ako je to aj v článku spomenuté.
Realita Slovenska je ale troška o inom. 99% pozícií je o cvičených opiciach a všetci dobre vieme, že o prachy ide vždy až na prvom mieste. Takže môžte mať kreativity za dva kýble, tá najsamposlednejšia otázka bude, „za koľko ste ochotní robiť“ a ak splnate všetko čo od vás zamestnávateľ vyžaduje, tak už len z úcty voči sebe, poviete sumu, ktorá vás práve v tých 99% prípadoch diskvalifikuje. Samozrejme sú aj vynimky, to je to 1 percento.
neveril som ake tazke je prijimat ludi, kym som si to sam nevyskusal a dost mi to pomohlo..
V tomto clanku sa nvelmi nevenujete vyzoru a image.. mne dost vadi, ked z cloveka tiahnu cigarety, rozprava narecim, a na pohovor na programatora prijde v obleku zo stuzkovej..
Inak: toto aj mne robi problem, ze nikdy neviem, co si mam obliect. Som zistil, ze chodit vsade v obleku je dost trapne.. Je fail, ked sa HR slecny opytam, ako mam prist obleceny? Dakujem
Pytat sa relevantne otazky je dobre. My v Google by default posielame mrte info (ako sa pripravit na pohovor, kedy, o kolkej, kam a ako sa dostavit, dress code atd) a radi odpovieme na otazky tykajuce sa pripravy pohovoru, su o tom aj velmi dobre clanky na webe od nasich zamestnancov – http://steve-yegge.blogspot.com/2008/03/get-that-job-at-google.html alebo http://dondodge.typepad.com/the_next_big_thing/2010/09/how-to-get-a-job-at-google-interview-questions-hiring-process.html
no, myslím si, že pri takomto výbere vám tí skutoční odborníci unikajú :). Nie všetci ľudia sa vedia predať, to ale neznamená, že nie sú špička v tom, čo robia. Ak budem mať viac času, napíšem podrobnejšie, čo mám na mysli.
ja si uvedomujem, ze ovela dolezitejsie je skill ako sa vediet predat. o skille a realnych veciach tento blogpost nie je. je prave o tej druhej casti, ako sa vediet aj trosku viac predat. skill je samozrejme najdolezitejsi.
„ja si uvedomujem, ze ovela dolezitejsie je skill ako sa vediet predat“
„skill je samozrejme najdolezitejsi.“
Tak ako je to teda? Vediet sa predat je dolezitejsie ako skill, ktory je najdolezitejsi?
Aha, sorry, necital som poriadne… Pointa prispevku bola zrejme v tom, ze ten skill nemozes odhalit, lebo ho mas v niekoho CV-cku, ktore sa ti vizualne nepacilo.
zdravim, naozaj pekny clanok, aj ked som este student VS a pohovorom som moc nemal, urcite si z clanku zoberiem mnozstvo rad do zivota ktore sa mi budu hodit
chcel by som sa opytat p. Trubana ci vam uz niekto poslal svoj zivotopis v podobe linku (napr. meno.priezvisko.sk/cv.html), teda zivotopis by bol napisany v html s nejakym zaujimavym a originalnym dizajnom (este to pripadne zaheslovat kvoli ochrane osobnych udajov a prilozit do mailu heslo na videnie), a ako by ste sa k tomuto stavali vy ako zamestnavatel pri vybere zamestnanca, ci by to bolo velke plus za originalitu a preukazanie aspon zakladnych skusenosti s programovanim, alebo ako minus za …“nevhodnost“?, vdaka
urcite je to plus. kedze sme mala IT firma, nerobi mi to problem. ale asi by som takto ziadost neposielal do velkych korporacii. ale zivotopis to sam o sebe nezachrani. treba byt predovsetkym naozaj skiller :). kazdopadne u mna by to urcite vyvolalo vacsi zaujem o cloveka ako v obycajnych zivotopisoch. (nehovorim tym ale to, ze pri pohovore by nemohol byt ten druhy lepsi)
Po precitani predch. clanku a niekt. komentarov k nemu, by som mala par faktickych pripomienok:
1. Velmi, naozaj velmi pekne pjosiiiiiiim autora clanku o reakciu na tento bod. Zaujala ma konkr. tato veta: fail: “Na základe vašej ponuky uverejnenej na portáli XXX, si vám dovoľujem poslať v prílohe životopis…”
Rozumiem, ze kreativite sa medze nekladu a svet je mmt. zblazneny do kreativity, ale keby si/ste si v mejli precital/li nieco typu „caf kamo, nepozeraj ako puk, otvor prilohu a kukni, aka som dobra a uz aj ma pozvi na pohovor“, asi by som velmi nezabodovala…
Preto by ma zaujimal KONKRETNY TIP na to „spravne oslovenie“ v mejli.
2. Som cerstvy absolvenst, s praxou…a v obore, v kt. si hladam zamestnanie sa stretavam mmt. s celkom zaujimavymi ukazmi…Pridem na pohovor, splnam vsetky krit. , dokonca mam prax dlhsie, ako je pozadovana na zakl. zadanych poziadaviek. OK, uznavam, som VS a oni hladaju SS, preto hned tetuska z personalne ohrna nosik a pyta sa ma oblubene veticky:
Co ocakavate od zivota?
Co by ste chceli dosiahnut v zivote?
Preco sa hlasite na tuto poiziciu?
(:D:D:D:D:D:D:D:D naozaj kreativne)
Potom na oplatku mojej uprimnosti, pretoze mna naozaj nebavi hrat sa na nieco, ani na pohovoroch, mi povie – ako mozeme vediet, ze ked sa vyskytne nejaka lepsia pozicia u nas, nebude chciet odist? A ze sa jej nezdam dost motivovana. Avsak na zakl. mojich skusenosti (konecne si ich aj vsimla), Vas odporucim ASI do druheho kola…neodporucila, na reakciu na 1. kolo som cakala mesiac, na pohovore mi povedala o tyzden…po mesiaci mi nejaky mumak poslal asi retazovy mejl s pod. gebuzinami typu: blablabla vhodnejsieho kandidata…A o tyzden na to som nasla tu istu ponuku prace na profesii….
Mala som na skole predmety zaoberajuce sa personalistikou, uprimne…mylsim si o celom tomto odbore svoje:)
S rastom info. o roznych assessment centrach, stres pohovor, a pod. vychytavkach, rastie aj mnozstvo tipov, ako niekt. „nastrahy pohovorov“ obabrat…cize pov. zamer – znizit riziko prijatia nevhodneho kandidata sa vracia na rovnaku uroven.
A to sa tu nebudem rozpisovat o „tlacenkach“ a vybavovackach po znamostiach…
ahoj. k tej prvej otazke pastnem to, co som uz pisal niekde inde na podobnu otazku:
„ako som pisal nizsie, ide hlavne o pripady ked personalista musi prechadzat 100vky ziadosti na jednu poziciu. ide o to sa odlisit aby tvojmu zivotopisu venovali viac pozornosti.
iba tak z brucha rovno realtime zadelim (pozicia na helpdesk):
Dobry den,
Myslim si, ze v podnikani a obchodovani je zakaznikova spokojnost na prvom mieste.
Tuto spokojnost vo velkej miere ovplyvnuje aj Helpdesk a podpora.
Vsimol som si, ze vasa firma je konecne jedna z tych ktora si to uvedomuje
a hlada ludi, ktori to budu naplnat. Chcem Vam v tom pomoct a myslim si, ze
mam nato dobre predpoklady. (v prilohe si mozete pozriet moj CV alebo motivacny list)
atd… atd… atd… variacii je milion, ked si nato sadnes polhodinku stvoris nieco 100 krat lepsie ako toto a urcite to zvysi tvoje sance aspon si tvoj zivotopis poriadnejsie pozriet.“
– cize urcite vies vymysliet nieco kreativne, lepsie a nemusi to byt ultra trapne.
zaroven stale pripominam, ze to neznamena ze si lepsi kandidat ako niekto iny alebo ze ta kvoli tomu vyberu. proste mas o nejaky jeden bod naviac. vsetko rozhoduju konkretne skilly
Vdaka fakt si vazim, ze si si nasiel cas odpovedat:) Tak poslem este raz CV a ML k vam na poziciu, kedze nijaky feedback z vasej str. nebol:D, bo som dala do mejlu ten fail:D v domneni, ze nebudem zahlcovat balastom:)
este raz vdaka:) (vazne uprimne)
urcite odpisujeme vsetkym. niektorim kandidatom sa este ale neodpisovalo. ale posli znova, nic tym nestratis :).
Michal Truban:
Je zaujimave, ze v odporucaniach sa pise o tom, ze gramatika ma byt dobra. Ty si sam personalista a napises „niektorim“. Prepac, ze sa smejem 😀
mna by skor zaujimalo, ako niekto, kto neovlada gramatiku, dokaze korektne zhodnotit gramaticke chyby v zmysle false positive a false negative 😀
dobrá téma článku, i keď veľa z neho človek využije snáď len na pohovore vo websupporte… pretože realita bežných firiem u nás je niekde úplne mimo…
najprv by ma zaujímalo, keď vám príde 200 kreatívnych životopisov a každý má inú štruktúru či sa vám v nich dobre hľadá to čo chcete vedieť o uchádzačovi?
(mne to príde ako úplná zhýralosť, ved preto aby každý nepísal o sebe slohovú prácu máme štruktúrované životopisy, čo šetrí čas obom stranám)
tiež nutné povedať, že v reálnom svete, keď pošlete 20 životopisov(na ktorých si dáte záležať) na 80% vám nepríde ani strojová odpoveď podľa šablóny.
prípadne od vás chcú, aby ste robili za o málo vyššiu sumu ako vám dajú v tescu za pokladňou.
a s každou takouto „dobrou“ skúsenosťou môže byť vysmiata a pozitívna tvár na pohovore väčšou a väčšou fraškou…
a za všetko snáď hovorí ten komentár o „jednoročných“ manažéroch- hercoch, ktorí oblbnú bez problémov 90% pohovorov a sú bez zaváhania prijatí…
a nevadí, že nie sú vôbec úprimní ani skilleri. stačí, že sa vedia dokonale predať aj bez hereckej školy…
takže je to celé dosť relatívne… to čo je v článku je fajn, no nie je to (zatiaľ) zaručený recept na úspech, ten by som hľadal, tak na polceste od článku k tým šikovným manažérom, hercom. a na začiatku samozrejme by mal byť skill.
tiež úprimnosť a otvorenosť, ktorú môže oceniť váš budúci team leader nemusí pri všetkom oceniť a pochopiť náborca otrokov… a s jedným môžete byť neskor v styku každý deň a druhého už v živote neuvidíte… v bežnom živote niečo ako káva s klientom vs. pivo s kamarátom… čiže otvorenosť a úprimnosť môže byť značne dynamická a mať rôznu mieru…
na margo strojopisu, môžete mať kódera zvyknutého na svoju špeci ergonomickú klávesnicu, prípadne na svoju rovnú notebookovú a u vás pri teste sa môže v každom slove dvakrát pomýliť kvôli nezvyku na dané podmienky, prípadne tréme, i keď to sú už minority… zase (podľa mňa) ťažko zovšeobecniť a niečo z toho vyvodzovať… alebo hej?
uvítal by som článok a prípadne trošku šumu aj na tom druhom brehu rieky… lebo množstvo failov zo strán zamestnávateľov na pohovoroch je tiež veľké… len našťastie pre nich, oní sú tí čo rozhodujú, nie nezamestnaní. 🙂
jasne. toto nie su ziadne zazracne formulky ktore mozete aplikovat vsade a funguju. take neexistuju nikde na nic. vzdy je vsetko relativne a treba to vediet prisposobovat situacii. tak je to vo vsetkom.
200 kreativnych zivotopisov nepride nikdy nikomu. nemusis sa bat, ze teraz vsetci zacnu posielat kreativne zivotopisi. niektore z tychto rad sa nedaju aplikovat plosne a prave preto bude iba par tych vyraznejsich kandidatov. o tom je cely tento blogpost. zvyraznit sa ako kandidat. vobec tieto rady nezarucuju to, ze vas niekto prijme ked nemate naozajstny prinos a skusenosti (skill). urcite vas nezoberieme iba preto, ze mate farebny zivotopis oproti cloveku co ma normalny a vie 3 krat lepsie programovat.
Ahoj Michal,
perfektne napisane. Jedinu jednu vec by som sa chcel spytat. Povazujem sa za vcelku originalneho cloveka, vtipneho, spolocenskeho, v time oblubeneho a zevraj aj sikovneho 🙂 Zarazila malickost – pises o osloveni a tele mailu. Osobne sa snazim posobit aspon pri prvom kontakte formalnym, slusnym dojmom, cize moj mail by zacinal presne tak ako pises ze fail: Dovolujem si vas oslovit na zaklade… a prilozil by som svoje supis-pupis strucne a vecne, graficky profesionalne ale (myslim si ze..) zaujimave CV. Ako si predstavujes oslovenie a telo originalneho first-contact mailu kde clovek priklada CV? Ja osobne zacinam konzervativne, neviem kto je clovek na druhej strane a maly vytrysk originality moze veci niekedy skor uskodit ako pomoct (samozrejme asi nie ak by som pisal Tebe).
Vdaka
samozrejme, ked zacnes oficialne nic tym nepokazis. napisal som to predovsetkym ako tip pre tych, ktori chcu aby ich ziadost vytrcala spomedzi stoviek ostatnych zivotopisov. urcite ta nikto (ani v nasej firme) neodpise iba preto, ze si napisal oficialny uvod do mailu. ide o to, aby si viac udrel do oka.
napriek tomu oficialny mail sa stale da napisat lepsie ako defaultne vety.
nejaku mensiu ukazku som uz pisal tu:
http://blog.websupport.sk/2010/10/prispejte-k-tomu-ze-vas-niekto-zamestna/comment-page-1/#comment-1074
Nesúhlasím so všetkým v článku – aby človek robil zo seba „osobnosť: Najlepší pracovník akého som kedy mal, bol načisto nevýrazný človek, slušák, ktorého by autor návodu okamžite vyradil – dotyčný ale bol fakt vynikajúci pracovník,sám sa dokonca vzdelával- a mal niečo, čo dnešným sebavedomým absolventom chýba- v srdiečku úplne čistý, čestný a pracant.
s tymto s tebou urcite suhlasim. nehovorim, ze by som takehoto cloveka vyradil. tento navod bol o tom, ako zvysit svoje sance na pohovore a zivotopise. taky clovek o ktorom hovoris ty, urcite nema problem aby si zamestnanie nasiel. pretoze takyto ludia vyzaruju prave tu energiu. nemyslim tym to, ze by skakal vyspeedovany po kancli.
súčasný jeho zamestnavatel je velka zahranična firma, riaditel personalistiky osobne vyberal s uchadzačov a len len že ho nevyradil.Po mojom rozhovore s ním ho prijal,ale váhal. Dnes si gratuluje že zobral jeho a nie sebavedomých s patričným vystupovaním,ovšem na 100% nie tak zodpovednych a čestných.Presvedčil som ho,a dopadlo to tak, že dnes robí zodpovednejšiu prácu, než na akú ho pôvodne brali.
Problem uňho je totiž obrovská skromnosť, jednoduchosť. On jednoducho nie je agresívny typ, ani kariérista,v živote nikoho nepodrazil,ani profesne. Pochádza z jednoduchej, slušnej rodiny,a takým aj je on. Za dobu čo robil u mňa, sa mi ani jeden jediný krát nestalo, aby neurobil poctivo svoju prácu, ani jeden jediný krát neklamal. Poviem na rovinu – bárs by takýchto ludí bolo na Slovensku viac.
Este dolezita vec. Casto sa stane, ze sa kolegovia snazia dohodit nejakeho kamarata. Prva otazka, ktoru davam: chcel(a) by si s nim/nou pracovat?
Zase mozno jasna vec, ale cudovali by ste sa, kolko ludi sa zamysli a povie nieco ako „vlastne nie, je dost nespolahlivy“.
Referencie od ostatnych ludi z firmy su velmi dolezite, obzvlast, ked si uvedomia, ze referencia je zodpovednost. A pre mna je to najlepsi filter (aj pozitivny aj negativny).
neviem si pomoct, ale som alergicky na tieto „slovne gesta“, slovne klise a hranie roli, ktore vyzaduje tato sorta personalistov na pohovore. Plus take tie tuctove temy ako „co je pre vas motivacia, preco chcete ist pracovat prave k nam, kde sa vidite o 5 rokov,…“
silno mi to pripomina ten cviceny self-representing ovb a im podobnych. A inak…. zaujimava vec…. asi len na 1 z 10 pohovorov polozia predo mna test schopnosti/znalosti. Ja ti neviem…. myslim, ze tvoj blog ilustruje trend, ktory vladne v sucasnej personalistike a to je schopnost predat obal —> „pozlatko“. Co sa skryva vnutri…who cares.
u nas vo firme su testy schoposti (programatorsky test, admin test) velmi dolezita cast.
Ahojte,
clanok sa mi paci, no suhlasim aj s niektorymi komentarmi.
Bola tu spomenuta potreba skills ako zabodovat na pohovore.
Lenze, ked student, alebo absolvent ziada o pracu, ktoru chce ozaj robit, no nema predpisane mnozstvo, alebo pocet rokov skusenosti tak ako ma tu pracu dostat? Ak ju velmi chce? A vie, ze je vhodnym kandidatom a bude schopny vykonavat svoju pracu excelentne?
Jednou z moznosti je sebavedomie, ale aj davka herectva…. Predat sa na pohovore, byt prijaty neznamena, ze dotycny vo firme zotrva a budu s nim spokojni.
No ak sa citi na tu poziciu, je si vedomy toho, ze to zvladne a dokaze plnit ‚targets‘ ….. tak tu je aj priestor pre herectvo na pohovoroch…
Lenze ja som opisovala Uk ako to tam chodi. Prva otazka je vsade mas skusenosti??? Ak kandidat povie, ze nie je odpisany.. .az dovtedy kym tie skusenosti naziska. No office praca sa hlada tazko bez skusenosti…. z nicoho nic nevznikne…
To som pisala Stefanovi P.
Dobrý deň. Naozaj poučný článok, až na pár vecí, ktoré ale nebudem opakovať stéle dokola. Ďakujem autorovi za ochotu 🙂
Chcem sa ale spýtať jednu vec. Podobné rady som aplikoval dávnejšie, no stále bohužiaľ bez výsledku. Životopis som už „vytunil“ , ale čo s motivačným listom ? Ten mi príde, že by mal byť formálny, ale osobne mi príde strašne trápne písať, aký som úžasný, aké mam super vlastnosti atď. Neviete mi niekto s týmto ešte poradiť ? Bohužiaľ musím zaujať aspoň takto, keď už nemám prax v obore,teda len minimálnu…
naco by si tam pisal ze si skiller 🙂 staci ak v nom naprikald napises preco by si chcel pracovat hlavne v danej obalsti a danej firme a spomenies dake minule skusenosti s niecim co s poziciou suvisi. proste sa pochvalit nepriamo.
Dakujem za rady. Pre cloveka, ktory posiela fakt 5-10 zivotopisov denne je to uz rutina, je frustrovany a, priznam sa, po case je to naozaj automaticke spamovanie. Ale ked sa na to pozriem z druhej strany, tiez by ma fadny bezny rutinny e-mail nezaujal. Takze odteraz sa riadim tymito radami a som zvedava, ako sa veci pohnu.
No toto su tak skor rady pre zaciatocnikov, pri praxi cca do 2rokov
Po istom case clovek nepise ziadne motivacne listy (zbytocnost), uz v kratkosti ma o projektoch (ma ich tam na 3 strany – taky pocet).
To v akom formate im to mam poslat 🙂
Tak poslem v takom akom to mam ja.
Dovod? Ak robia masovy nabor – tak hladaju lacneho Jozka co bude makat ako sprosty. Ich poziadavky su vzdy neurcite a siroko rozvetvene. Ohodnotenie je vzdy: podla skusenosti
Momentalne v BA je problem, ze zobrat ma zoberu, akurat nechu poriadne platit.
Peter, a ty si sa prisiel pochvalit alebo podelit o nejaku radu? 🙂
Este k tomu dovodu ze preco nie taky format ako oni pisu:
ak si s tym nevedia poradit, tak tam robit nechcem, su to amateri.
100% suhlas s autorom.
Tu je moja skusenost:
Kedze som vedel, ze v juni 2010 skoncim bakalara a pred dalsim stupnom skoly (MBA) je potrebne mat iste skusenosti, bolo potrebne najst si pracu.
Avsak pracu som nezacal hladat az po skonceni skoly (tak ako to robi vacsina konciacich, a potom sa cuduju, ze pracu nemaju), ale este pocas Vianoc 2009! Vtedy som si urobil presny plan – project plan.
Na prvom mieste bolo vyfiltrovat nespocetne mnozstvo firiem, ktore ma nezaujimaju alebo sa mi nepacia. Nakolko som vedel ze chcem robit nieco s manazmentom/financiami, v konecnom vybere ostalo asi 7 firiem.
A cely proces sa zacal.
Dalsim krokom bolo zoznamit sa s vyberovym procesom. Urobil som si RESEARCH. Isiel som do 2 kniznic vypozical som si asi 7 kniziek o uspesnych pohovoroch, ale aj o tom ako viest pohovor. A zacal som citat a citat a citat, nasledoval research na nete, kde som stravil minimalne 30 hodin na taktikach pohovorov, pozerani sample videi a pod.
Vdaka bohu, ze na vyske nas ucili pisat zivotopisy v uplne inom formate ako je na slovensku zvykom!
Vtedy som si ani neuvedomoval aku vyhodu to ma, avsak az neskor pri predkladani zivotopisu HR ludom vidiet ROZDIEL medzi tuctovym zivotopisom a CUSTOM zivotopisom. A to je prvym znakom, ze ste iny.
A tu je ten moment, ked som sa rozhodol poslat online ziadost do prvej firmy – do mojej prioritnej.
Customizaciou zivotopisu pre danu firmu som zabil asi 3 hodiny casu, avsak ten zivotopis bol napisany tak ze mal v sebe zahrnute VSETKY kriteria ktore boli firmou pozadovane, a kazda ich poziadavka bola v zivotopise podporena minimalne jednym nepriamym faktom/bodom. Velmi podstatna vec – v ZIVOTOPISE NEKLAMAT!!! Treba si dat zalezat natom, aby tam boli len pravdive fakty a koniec koncov snazit sa zivotopis napisat tak ako keby ho pisal samotny Chief Executive Officer.
Co sa tyka cover letter, tak ten nas tiez ucili pisat v skole inak. Samotne napisanie motivacneho listu mi zabralo asi 30 minut. Upravy, kotroly a vylepsenia dalsie 2 dni.
Niesom perfekcionista, ale zivotopis a cover letter vytvaraju PRVY DOJEM, takze treba tomu venovat nalezitu pozornost.
Moja online ziadost na vyberove konanie bola akceptovana, v tej ziadosti boli samozrejme prilozene CV a Cover Letter. Prislo pozvanie na prve kolo.
To bol monent ked sa skoncila etapa anonymity. Urobil som si dalsi RESEARCH. Snazil som sa zistit, vsetko o prijimacich pohovoroch v tej firme – volal som tam, googlil som, pytal som sa kamaratov/znamych. Jednoducho som sa snazil zistit vsetko co by mi mohlo pomoct a pripravit sa.
Prve kolo mali byt testy – nato sa pripravit neda, povedali mi vsetci. Tak OK, ked sa neda, tak sa neda. Ale aj tak som si robil na nete nejake IQ testy a pod, len aby som sa pripravil nato, co ma ocakava.
Prvym kolom som presiel.
Nasledovalo druhe – pohovor s manazerom.
Znovu som si urobil RESEARCH, musel som vediet ze co ma caka. Avsak tu uz bolo nutne mat info aj o tom ako absolvovat pohovor. A tiez je nustnost mat iste informacie o firme. Ja som tento bod zobral vazne, a NASPAMAT som sa naucil Mission Statement, Vision Statement, info z Wikipedie (a toho bolo sakramentsky vela). Nalezitu pozornost som venoval aj sekcii NOVINKY na korporatnom webe.
Na pohovore som sa snazil byt prirodzeny, ale PLNY ENTUZIAZMU! Na samotnom pohovore, som mal pocit ze sedim na pive s kamaratmi (managermi) a rozpravame sa o uplne beznych veciach – a to sme sa rozpravali o firemnych internych zalezitostiach! Mal som pocit, ze o tom viem viac ako oni.
Presiel som druhym kolom a nasledovalo tretie s akcionarom firmy.
Na posledne kolo som sa uz v podstate nemal ako pripravit, nakolko vsetko som vedel naspamat a ani moj dalsi RESEARCH tykajuci sa tretieho kola mi nepriniesol nove informacie. Jedine som si pred zrkadlom precvicoval, ako zanechat prvy dojem.
Na posledne kolo som isiel pomerne viac vystresovany ako na tie predosle, pretoze som vlastne ani len netusil ze co ma caka.
Bolo to v pohode, majitel firmy bol mily, avsak drzal si odstup.
Tretim – poslednym kolom som presiela doteraz v tej firme pracujem.
Nakolko som sa dostal na prvy pokus do mojej preferovanej firmy, ostatne som nespamoval mojimi CV-ckami, zbytocne.
Na zaver by som len chcel dodat, ze do tej firmy sa dostane len 4% uchadzacov – pre obraznost: z 25 ludi vyberu len jedneho.
A preco vybrali prave mna? Ved mam len bakalara so vseobecnym zameranim, nemam ziadne predosle pracovne skusenosti.
VSETKO JE TO O PRIPRAVE A PREZENTOVANI SA a o tom ako sa odlisovat od zvysnych 24 ludi.
ak by niekto potreboval s niecim poradit piste
No aj ja by som veľmi rada vedela ako sa robí taký CUSTOM CV, vedel by si mi dať námet? know how? veľmi by si mi pomohol. ďakujem
nuž zatiaľ len inšpiráciu…
http://www.oddee.com/item_96996.aspx 🙂
Tak tomu vravim priprava, musis tu robotu milovat
tak LEDLED……uplne som si predstavovala, ako som si citala tvoj prispevok, akoby som na tych pohovoroch bola a ako sa mam spravat, asi cca. Musim toho vela prestudovat este, a hned ako budem mat cas, skocim do kniznice. Teda ja pracu mam … je to praca v mojom odbore, som projektat. Tiez som si ju nasla nahodou cez portal, ked sa dvaja spoluziaci nahodou zamestnali v jednej firme. Nechcela som zaostavat, tak som poslala 2 zivotopisy, samozrejme s 0vymi skusenostami, bola som 4cka na vyske. Skocila som uspesne skolu a v tejto firme doteraz pracujem.
Mam vyhliadnutu jednu firmu, kam chcem prestupit, no stale sa mi nedari, je to velka firma a prijmaju ludi dokola…
Len ani na ustny pohovor ma nezavolali.. ale dufam, ze raz sa mi to podari a ja budem spokojna a stastna.
Vela stastia vsetkym
Podla mojho nazoru je dnesny pracovny svet prilis orientovany na extrovertnych ludi, lebo mnohym sa zda, ze ked som navonok akcny, tak vidno, ze nieco robim – komunikujem, bijem sa za svoj nazor atd. Su to vsak len okamzite impulzy vyprodukovane bez dlhsieho rozmyslania. Treba si vsak uvedomit, ze tu energiu, ktoru extroverti ziskavaju zvonku, z interakcie s ludmi, ziskavaju introverti z vnutornej interakcie, z rozmyslania nad pracou, rieseniami, analyzy toho, co sa deje atd. a vzruchy zvonku im tu energiu zas odcerpavaju. Rovnako ako extroverta unavuje byt pat minut ticho a venovat sa urcitej cinnosti. Na pohovorch vsak zvyknu oslnit prave extroverti, pretoze samotny pohovor, interakcia s inymi, ich naplna energiou – su radi, ze si maju s kym pokecat. Introvert pri pohovoroch energiu neziskava, prave naopak, stoji ho to kopu sil a po urcitej chvilu uz ma „prazdnu“ hlavu. Pritom danu, hlavne dusevnu cinnost by mohol vykonavat lepsie ako extrovert, pretoze si nemusi kazdych pat minut pokecat s kolegom alebo ist na facebooky pozriet „co sa deje“. Bolo by dobre, keby si firmy uvedomili, aky potencial introverti v skutocnosti maju. Bohuzial cez „pohovory“ ho len tazko odhalia. Tie su stavane na extrovertov.
a prave preto treba zaujat inymi danostami dotycneho… napriklad introverti casto byvaju najlepsi v rocniku; casto sa zucastnuju roznych vedomostnych sutazi, olympiad a vypracuvavaju odborne prace, v ramci VS sa orientuju viac na vyskum a vzhladom na skolny k samostatnosti naberaju obrovske mnozstvo vedomosti.
zakladom je aby sa tento introvert od zaciatku venoval tomu co ho naozaj bavi – akonahle by mi prisiel na pohovor takyto clovek, tak mi nevadi ze je tichy ako myska a boji sa doliat si vodu do pohara – zaujal by dolezitejsimi vlastnostami…
Podobnych rád je na nete plno, nič nové som sa nedozvedel. Trochu ma desí, že ľudí do niektorých firiem vyberajú len na zaklade ich zapôsobenia na konkrétnu osobu. Je otázne, či samotná firma neprichádza o kvalitných záujemcov.
Veď prečítať si nejaké rady, či knihu a zahrať na pohovore divadlo je to nejľahšie. Keď sa po roku daný človek ukáže ako nie veľmi schopný je už neskoro.
Pri prijímaní by mali aspoň 50% tvoriť referencie a skúsenosti, 30% dosiahnuté vzdelanie a ten zvyšok je na posúdeni personalistu.
Osobne prácu samozrejme mám. Personalisti, by sa mali tiež snažiť neodradiť prípadného záujemcu o prácu. Je to kľúčová pracovná pozícia a vedenie by si malo dať záležať aby to robil niekto poctivo. Vyhádzať všetky CV napisané podľa šablóny je úplne odfláknuta robota personalistu. Veď tá osoba môže byť max. talentovaná a šikovná a nedostane miesto v IT len kvôli hlúposti.
Po jednom pohovore som po prichode domov rovno pisal do firmy, ze o danu poziciu uz nemam zaujem. Na vine bol neschopny personalista.
Tiež je dosť divné vedieť po 1-5 min. pohovoru, že niekto nie je vhodný kandidát. Je ťažké vybrať z x ľudí na základe krátkeho pohovoru toho najlepšieho, ale často sú práve personalisti tí, ktorí svoju robotu nerobia poctivo.
v poriadku…tak si potom poloz otazku co s ludmi ktori cerstvo vystudovali…nesuhlasim s takymito nazormi ale je to len moj osobny nazor:)
dnes to podla mna zdaleka neni len o skole. kto vysiel skolu a fakt vie co chce robit a bavi ho to, comu sa venuje – tak si cestu najde. nemusi mat nevyhnutne ani skolu suvisiacu s pracou, ktoru chce robit. su ludia, co vysli skolu a chcu ist robit a su ludia, co vysli skolu a patrilo by sa ist niekde robit 😉
LedLed nemohol by si mi poslat tvoj zivotopis, myslim formu, nemusia tam byt samozrejme tvoje inicialy a osobne udaje 😉 By ma skutocne zaujimalo,ako vyzera taky zivotopis, pretoze ja uz dlhsie aplikujem skutocnosti tu spomenute a nic 🙁
Nevím, zda to ještě někdo sleduje, ale chtěl bych se zeptat autora článku, zda odpoví uchazeči o zaměstnání, proč jste jej nevybrali a v čem byl lepší ten, co uspěl?
ano, urcite im odpovieme. to preco neuspel uz nie. to uz nie je v nasich silach.
Ja som madarka a na pohovoroch robim chyby v konverzacii, sem tam vynechavam zvratne zamena. Nemam vysoku skola, co je dalsim minusom, kedze som vynikajuca v manazivani spolocnosti, v tejto oblasti uz VS vyzaduju. Dostanem sa vzdy do posledneho kola a potom ako z dvoch vyberu toho druheho. Myslim si, zavazi prave bezchybna slovencina. Zaujimave je, ze ak by som bola anglicanka, ceska, nemka, tak moje „vynechanie zvratných zámen“ by bolo v poriadku.
Tak ja mam teda smolu, zecsom sa narodila na Slovensku, ako madarka.
A nedokazem sa naucit po slovensky na 100% spravne. Mam tie chyby zafixovane a ked som nervoznejsia trebars kvoli pohovoru, tak sa to zhorsi….
Toto bych řekl, je alfa a omega všech problémů. Uchazečům prostě chybí zpětná vazba. Jak se má zlepšit, když vlastně neví v čem vlastně selhal? Uchazeč je pak v roli Sysyfa a pokud to trvá déle, nadšení jiskru ze sebe nevykřeše, i kdyby byl uprostřed požáru. Mluvil jsem o lidech, kteří se dostali na pohovor.
LEDLED, napisat zivotopis za 3 hodky, no to je celkom rychlo 😉 a este nejaky special custom 😉
mohol by si dat ukazku…?
inac clanok fajn, celkom pekne napisane.
nieco podobne by bolo dobre napisat aj na adresu personalistov. napriklad to, ze ak ja niekomu konkretnemu napisem mailso ziadostou o pracovnu poziciu, bolo by fajn, aby mi on odpisal. vyhovorka, ze ma toho priserne vela neobstoji. ak sa ja mam k nemu spravat slusne a splnit jeho poziadavky, ocakavam, ze sa podobne bude spravat on ku mne. ako to tu kolega pisal vyssie, firmy by si mali dat zalezat na personalistoch, nejedna sa len o cloveka, ktory to prostenejak vybavi.
dobre tu kolega aj napisal, ze vyhodit niekoho len na zaklade nejakeho zivotopisu, to je tiez silne kafe. viem, na svete je kopec ludi a firmy si teoreticky mozu vyberat, ale nie kazdy je maximalne kreativny a schopny nieco super skvele stvrit, na druhej strane to moze byt skvely odbornik na danu poziciu, samozrejme je, ze to plati aj opacne 😉
kto na toto neprišiel doteraz sám, tomu ani všetky rady sveta a svätená voda nepomôžu 😀 toť môj názor..
kto si sam nechce pomoct, tomu ani boh nepomoze… ;0)
neviem či to tu už niekto spomínal, nemám čas čítať všetky komenty, ale zaujímalo by ma ako odpovedať na otázku „Vaša predstava o plate“ ak si vypýtam málo ukrátim seba ak si vypýtam veľa bude to pre mňa mínus ak nie definitívne pochovanie. A čo je zlatá stredná cesta??? – pozícia asistentky/ administr.pracovníčky v okolí BA,TT
Tak na toto mozem povedat svoj osobny nazor. Vypytat malo je uplna samovrazda – zdaleka nie kvoli tomu, ze sa ukratite o mzdu. Hlavne kvoli zbytocnej skromnosti a ked ja si uvedomujem, ze viem robit a teda viem to fakt dobre, navyse ta praca je fakt to, co chcem robit a ocakavam, ze ma bude aj zivit – tak si proste buchnem a poviem si ! Plat je v tomto pripade neskutocne citliva vec a dost zavazi. Absolutny fail je, ked pride niekto s tym, ze staci, ak dostane menej dolezitu pracu a nechce extra plat. Kto si podcenuje plat, ten si je vedomy toho, ze robit nevie. [toto plati na 90% podla mna] Ak je zamestnavatel skutocny profik, tak hlada tiez skutocnych profikov a plat pre neho nieje na prvom mieste. Ak Vam neda tolko, kolko chcete a kolko Vam, skutocne staci – tak ste o nic neprisli a nemate v tej firme co hladat. Zaklad je nepodcenovat sa [sam som toto parkrat zazil – z oboch stran]. A naucil som sa tu vec, ze ked chcem robit profi robotu, vystupovat na profi urovni, tak chcem profi plat. A ono to funguje. Zamestnavatel, ktory v biznise chodi vie velmi dobre, ze clovek, ktory o sebe vie, ze jeho praca neni praca kazdeho druheho ktory pride za nim, tak platit nema problem. Lebo jeden sikovny zamestnanec spravi ovela viac kvalitnej prace, ako 10 kavovarov vo firme. Tod moja nazor, ukamenujte ma, ak to je blbost…
„Zamestnavatel, ktory v biznise chodi vie velmi dobre…“ toto doteraz nechapem, ako sa mi podarilo napisat, ale chcel som tym povedat len to, ze ked ten clovek vidi, ze ste neni radovy uchadzac, ale prinos pre jeho firmu, tak nema problem platit.
Dobrý deň pán Truban,
na tento článok sa mi nedalo nereágovať. Na jednej strane sú tam aj pravdivé veci, ale na druhej strane, nehnevajte sa, z tohoto Vášho manuálu cítiť akúsi „nadradenosť“, povýšenectvo…
Z celej tejto Vašej eseje, či ako to nazvať, zase ja viem vopred vyzistiť, že práve Vy ste takouto procedúrou nemuseli prechádzať. Za druhé, prečo som toho názoru je, že každý kto takéto veci absolvovať musel, by sa niektorých názorov určite zdržal.
Po skončení sš, ste len skúsili šťastie a s „na kolene“ postavenou firmou ste sa nejakou náhodou udržali až dodnes.
Iste, ste majiteľ, spolumajiteľ, tak zrejme takéto myslenie je logické. Vo vlastnej firme si môžete robiť čo chcete.
Ako sa hovorí „nikdy nehovor nikdy“ a preto Vám želám aby ste raz, ak by ste boli nútení sa obzerať po práci (mysliac na to, že máte rodinu o ktorú sa treba postarať, hypotéku na 30 rokov), zasielali do každej firmy (ale naozaj len tam, a naozaj len tie pracovné pozície o ktoré máte skutočne záujem robiť a aj zadarmo, s nadšením) jedinečné, unikátne, CV z ktorého by nebol ani náznak, že oslovujete aj iné firmy.
S pozdravom
Marián
neviem preco to beriete takto negativne. cely prispevok bol iba o tom, ako si z mojho pohladu ludia mozu pri hladani prace zvysit sance.
(btw, pracoval som aj v inych firmach pocas vysokej skoly, ked ma firma este nemohla uzivit. bol som na viacerich pohovoroch aj neuspesnych.). samozrejme, ja chapem, ze v niektorich regionoch a pracahc to nie je take ruzove, nie je po nich taky dopyt. s tym ale tento blogpost nema nic spolocne.
Vďaka za reakciu.
Môj predošlý príspevok však prosím neberte ako útočenie.
Želám úspešný nadchádzajúci rok 2011.
funguje to tu este?? ja by som sa tiez rad pripojil. na zaciatok mam dve otazky. mozno su dost s prepacenim debilne ale premna su celkom podstatne. takze……ak by som nahodou siel na pohovor mam ist v obleku alebo staci nejako slusne kazdodenne? viem ze ked pojdem na post do banky napriklad tak ten oblek je samozrejmostou, ale co tak napriklad do fabriky alebo ako predajca do nejakeho obchodu, aj vtedy mam brat oblek? ved budem vypadat ako šašo nie?? druha otazka…….co je to CV ?? 😀 dalej som sa chcel vyjadrit k hlavnemu clanku a komentarom. hl.clanok je fakt dobry, prispeje k zamysleniu sa, no na druhej strane musim povedat ze inteligentny clovek by si mal to vsetko uvedomit sam. ale to je jedno. ja mam napriklad dilemu…..neviem ci je to dar alebo prekliatie ale ja vsade vidim obidve strany aj tu zlu aj tu dobru. keby som pokracoval podla tohoto navodu ako sa zachovat na pohovore, tak zamestnavatel si moze povedat: hmm ten vie co chce, neboji sa, je priebojny a sebavedomy, nieco na nom je……na druhej strane si moze povedat ze na to ze mam len strednu skolu a ziadnu prax som celkom drzy a moc sebavedomy, ba namysleny.tak isto je to individualne od toho kto sedi oproti vam na pohovore. vela ludi ma strasne predsudky uz len koli vyzoru. niekto nepochopi ze si ten druhy nageluje vlasy. pripadne ze ich ma kratke alebo dlhe.chcem povedat ze niekomu by vyslovene vadilo ked budem hrat aky som borec, druhy vas zase bude chciet za syna. co sa tyka otazky ako by som si predstavoval vyplatnu pasku……ak poviem vysoku sumu tak si povie ze odkial som to prisiel ze neviem co by som si pytal…..pretoze si ja osobne nemyslim ze ked bude zamestnavatel spokojny s tym ako som predaval cely mesiac rifle a ze uvidi ze viem ze som v tom dobry tym padom si viem sam seba ocenit, tak mi da plat ktori si prakticky poviem. vlasne si nemyslim ze by mi bezdovodne prihodil pokial to nebude v zmluve. ak je tam napisane raz ze mam fixny plat tolko a tolko, nepoznam toho blbca co by sa dobrovolne zahral na ježiška a dal mi navyse ked nemusi. dalej, ja viem je to tak a nic sa s tym neda robit, ale je hnusne ze ma odpiskaju len na zaklade mojho zivotopisu. neviem ako koho ale nas v skole ucili ze strukturovany zivotopis ma byt jasny strucny vystizny a ma obsahovat vsetko potrebne v malom obsahu. predsa len ked ich ma precitat 300 tak od tretiny sa zacne asi zameriavat len na urcite body (skola,prax,atd.). tak si teda nemyslim ze s zivotopisom sa daju nejake extra kuzla robit a hlavne nie ked nemam toho za sebou a ked nemam o com rozpravat. max co tam mozem dat je aku mam skolu,co ma bavi, s cim viem pracovat, alebo sa mylim??? poradte na to to sem pisem……ja verim tomu ze keby mi dali moznost sa stretnut snimi a porozpravat sa ze by som zanechal lepsi dojem ako moj zivotopis. dalsia vec…..nie uplne suhlasim s tym ze mam posielat zivotopisi len tam kam mam ozaj zaujem ist robit. osobne si myslim ze ti co to takto robia sedia stale doma a cakaju kym im to vysnivane padne do ruk. aspon vacsina. pretoze miest kde chcem ist ozaj robit je velmi ale velmi malo oproti tym kde by som mohol ist robit. ja by som to videl skor tak ze tato rada je pre tych ktori maju cas. ti ktori cas nemaju by mali zvazit ci danu pracu zvladne a ci mu financne ohodnotenie bude stacit ak ano poslat zivotopis a nerozmyslat…..az si ziska pracu aj ked nie vysnivanu tak bude mat potom cas si hladat tu vysnivanu….zatial ziska prax ale hlavne peniaze. ako som povedal…..som absolvent prakticky nemam ziadnu prax, neratam tu v ramci skoly a brigady, mozno meliem z cesty a absolutne kraviny, ale cim dlhsie budem sediet doma a cakat tym to bude horsie……bohuzial pohlad na moj ci zly alebo krasny zivotopis neovplyvnim, preto budem brat prve co mi kto hodi, vlasne tam kde vyslovene nechcem ist si zivotopis posielat nebudem, ale zase si nebudem posielat len tam kde chcem ist. robim takto spravne??? alebo je to blbost?? a uz som aj zabudol co som este chcel. poznamka na zaver: tak ako tuto pán Marián mf, tak ani ja neutocim na tento clanok. hovorim velmi ma zaujal a zapacil sa mi, ja len chcem ak by sa dalo ze si precitate hocikto (cim viac tym lepsie) tento moj nazor a poviete svoj nazor. ale nie nazor na to ze tu mam pravopisne chyby a podobne. ako som povedal som absolvent a zacinam sa len uchadzat o pracu a chcem od vas poradit…..cim viac rad tym lepsie…..ci si myslim spravne, ci to mam v hlave popletene, ci sa niekto stotoznuje s mojimi nazormi a tak. dakujem
PS: dufam ze som tymto nikoho neurazil,…..nebol to zamer, ak sa podarilo ospravedlnujem sa.
oblecenie: je individualne, zalezi od hladanej pozicie aj firmy. manazerske pozicie urcite oblek. inde aspon nieco ako kosela, sveter, nohavice. ked pojdes za skladnika tak asi staci aj mikina 🙂 snad netreba podotykat, ze vsetko by malo byt ciste, takisto aj vlasy upravene. s tym gelom na vlasoch – clovek by to nemal s nicim prehanat. k tomu este – nenosit si so sebou igelitky, pripadne nejaky nakup.
CV = Curriculum Vitae, cize zivotpis
plat: je potrebne si zistit kolko na takej pozici a v danom regione platia. potom povedat radsej rozsah ako presnu sumu. s tym, ze zacnes za menej, su spokojny moze byt viac. ale to je individualne. plat sa hovori v hrubom. mozes si vyrata tu http://www.zervan.sk/indexN.php?idc=13&n=mzdova-kalkulacka
zivotopis: podla mna strucny neni chyba. hlavne uvadzat pravdive informacie a hlasit sa iba tam kam splnujes podmienky.
prva praca: suhlasim, ze clovek kym nema pracu hlada co sa da. ale aj tak treba mat priority. a vzdy by mala byt nejaka pozicia, resp. praca ktoru chce dosiahnut, pokial robi nieco s cim neni spokojny.
ale hlavne ako pise pan Truban. makat na sebe. zijeme vo svete kde vam nikto nic zadarmo neda. a po neuspesnom pohovore sa nevzdavat a vzdy sa pytat preco ta nevybrali. niekto povie nieco, niekto viac, niekto nic. niekedy su zaujemcovia velmi vyrovnani a rozhoduju malickosti. preto si daj aj na malickostiach zalezat!
inac kvalitny clanok, s vacsinou uplne suhlasim.
este jedna rada. budte pripraveny aj na prakticke skusky na pohovoroch (jazyky, PC zrucnost…)
A pre damy, k nam prisla na pohovor pani hladat pracu s PC s takymi dlhymi nechtami, ze nemohl stlacat klavesy 😉
Ja sa s tebou, Jano, stotožňujem asi vo všetkom. Som v pozícii (takmer) absolventa, ktorý sa vo výbere odboru uťal, ale považovala by som sa svoju osobnú prehru, keby som nedoštudovala. Ale prácu si hľadám v celkom inej oblasti, preto sa mi ťažko hodnotí, koľko toho viem (resp. viem že nič neviem). Stále si ale myslím, že niekedy nie je hanbou nevedieť, ale nenaučiť sa (nechcieť sa naučiť). Alebo vedieť, ale zakopať svoje vedomosti.
tento clanok je fajn ale ma jednu zasadnu chybu a to ze sa tyka asi 20% ludi ktori naozaj maju na to ziskat pracu aku chcu :))
Ja myslím že v centre tých všetkých tipov je jeden podstatný: BYŤ SÁM SEBOU. Skrátka človek sa musí do firmy hodiť nie len profesionálnym profilom, ale aj osobnostným.
Moderná firma si buduje určitú kultúru a každý v tíme by do nej mal zapadnúť. Poznám napr. firmu kde si dosť zakladajú na svojom aktívnom životnom štýle – v kancelárii visia fotky horských štítov kam už vystúpili, na chodbe sa nezriedka povaľujú bicykle a skialp výstroj – a zamestnanec, ktorý rád číta a pozerá telku namiesto lozenia po kopcoch tam proste nevydrží.
Osobne som sa ocitol aj na takých pohovoroch kde som si po skončení povedal že isto oni nebudú chcieť mňa a isto ja nechcem ich – proste tam nezapadnem, sme z iných planét.
No a úlohou personalistu vo Websupporte je hľadať ľudí z planéty Websupport. Všetko ostatné sa dá naučiť. Však Michal.
dobrý článok !
Dobry clanok, uchadzac podla tohto bude hovorit pravdu o tom ako velmi chce pracovat v tej firme a s tou a hentou technologiou len pri prvych par firmach o ktorych vie ze to robia a sa mu pacia. Vacsinou vsak clovek nevie co bude robit aj ked mu to povedia ak predtym samozrejme to iste nerobil. Ak ho neprijmu na to co chcel robit tak proste mu ostava len sa tvarit ako velmi chce robit to, co vlastne ani moc nechce, co si myslim je pripad drvivej vacsiny ludi aj v IT, hlavne bez praxe. Vidim ze autor to popisal velmi dobre a myslim, ze to je dobre aj pre tych co ludi prijimaju ako rozpoznat cloveka co za firmu polozi zivot od prizivnika pri pohovore (skusobna doba odhali hercov :)). Plati ze firmu charakterizuju ludia ktori v nej pracuju, vsetko je o ludoch (a o peniazoch aby sme ludi zaplatili :))
Podelím sa s vami aj ja so svojimi skúsenosťami pri hľadaní práce, a možno niekomu aj poradím, resp. niekoho povzbudím pri prípadnom neúspechu.
Som absolvent IT (2010) a cez školu som nezískal takmer žiadnu prax s vývojom softu (okrem školských projektov a asi 3-mesačnej praxe s vývojom webu), momentálne pracujem ako softvérový inžinier a dá sa povedať že som spokojný. Len pre upresnenie uvádzam, že som si prácu nehľadal v BA kraji.
No teraz k samotnému hľadaniu práce a previazanie s Michalovým článkom. To, čo tu Michal popísal je z veľkej časti veľkou pravdou, je síce pravda, že odbornosť vyhráva, no na druhej strane, ak personalistu nezaujmete najskôr životopisom, neskôr svojou charizmou, komunikáciou, atď., je veľmi malá šanca, že si zvolia práve Vás – odborníka. A k tomu pridávam ešte veľký kus šťastia. Však čítajte ďalej… 🙂
Prácu som si nehľadal hneď po škole, cez prázdniny som mal pomerne dobrú brigádu (nie v odbore). Vážne som zobral hľadanie práce až od septembra. Prešiel som asi 5-6 IT firiem v bližšom i širšom okolí svojho bydliska, nuž bez úspechu. Zamyslel som sa nad svojim životopisom a začal som škrtať. Najväčšiu chybu, ktorú robíme my mladí je to, že sa preceňujeme. Áno, aj ja som sa taktiež precenil – napr. to, že som 3 mesiace vyvíjal i-obchod a zhotovil 3-4 webové stránky, neznamená že som pokročilý v PHP, XHTML, CSS atď. Preto je nevyhnutnosťou v životopise uvádzať pravdivé informácie o skúsenostiach – koniec koncov, zamestnávateľ si to vie veľmi rýchlo overiť, jednou-dvoma otázkami. Jednoducho človek, ktorý práve skončí školu, nemôže byť expert takmer v ničom (česť výnimkám)…expert=tvrdá prax.
A teraz k firme, v ktorej som nakoniec skončil.
Hľadali pracovníka s pokročilou znalosťou jazyka Java. S Javou som sa stretol asi pred dvoma rokmi v jeden semester (ktorý som pre „študentskú vyťaženosť“ ani nedokončil), no aj napriek tomu som na ponuku reagoval. Vytvoril som taktiež tzv. custom CV v ktorom som okrem iného uviedol: Java- začiatočník. Do sprievodného mailu som napísal len čistú pravdu: „ako absolvent informatiky hladam pracu v okoli XXX. Zaujala ma Vasa pracovna ponuka. Prax s Javou mam iba v ramci skolskych projektov, no som pripraveny dalej sa vzdelavat. V prilohe zasielam svoj zivotopis. Nastup mozny ihned.“ A čakal som.
Asi o týždeň sa mi ozvali a pozvali na pohovor. V ten deň som mal inak ešte iný pohovor v inej firme a v inom meste, dokonca druhé kolo – ktorý som vyhral a dokonca ešte v ten deň s nimi podpísal zmluvu, že od budúceho týždňa nastupujem. Tým, že som podpísal zmluvu, chcem len povedať, že som si absolútne nedával žiadnu šancu pre úspech v prvej firme. Celý vytešený, že som zamestnaný (asi po dvoch mesiacoch hľadania a pohovorov) som šiel teda ešte skúsiť šancu, však možno motyka vystrelí si vravím. Čo ešte musím vyzdvihnúť je to, že som na tento pohovor asi hodinu meškal (komplikovaný presun z iného mesta) no našťastie im to nevadilo, no predtým som samozrejme telefonoval, že budem meškať. Čo sa týka samotného pohovoru, bol veľmi odlišný od ostatných (lebo prijímali zamestnanca asi po 5 rokoch). Trval dokopy asi 15 minút. Nedostal som ani jednu jedinú odbornú otázku. Komunikoval som s riaditeľom pobočky, ktorý mi rozprával ako to vo firme funguje, aké softy používajú, atď.. jediné čo sa ma opýtal, bol plat. Odpoveď som na túto otázku už mal naučenú s predchádzajúcich pohovorov, takže dá sa povedať, že som to odrapkal – povedal sumu s vysvetlením prečo toľko.
Povedal mi: „ok, to je všetko, chceli sme vás vidieť, v prípade že budeme mať o Vás záujem, ozveme sa“. Po tejto vete mi začínalo byť všetko jasné, a tak som sa nevzdával a prišiel na rad ja. Vysvetlil som moju momentálnu situáciu, dôvody prečo by som chcel v ich firme pracovať, víziu do budúcna (veľmi dôležité, keďže všade hľadajú zamestnancov na dlhodobý pomer) a jednoducho som mu podal asi 5-minútový racionálny monológ, prečo som ja ten správny človek pre ich firmu. V konečnom dôsledku som mu bol sympatický (sám mi to povedal, nenamýšľam si 🙂 )
Po tomto monológu sme sa rozišli, spomínal že má ďalšie pohovory a mám čakať na ortieľ. Dlho som nečakal, hneď na druhý deň sa mi ozval a oznámil mi pre mňa veľmi radostnú správu, že by ma chceli prijať do svojho tímu, že kedy môžem nastúpiť. Od najbližšieho mesiaca som už pracoval. Druhé kolo nebolo.
Ako som sa neskôr dozvedel, do užšieho výberu na danú pozíciu sme sa dostali len dvaja, ja a jedna ženská – opísaná ako hotová programátorka s hŕbou skúseností, ktorá bola na pohovore hneď po mne. Jedinú nevýhodu mala tú, že každého pol roka menila pracovnú pozíciu. Mohli si vybrať – mňa, alebo ju. To, že niekto mení často prácu je síce pekné (doslova kariéristické) ale nedôveryhodné v očiach ďalších zamestnávateľov pre dlhodobú spoluprácu. Taktiež ďalší faktor, ktorý zavážil bol ten, že som „nevedel“ Javu, na pohovore mi bolo povedané, že si radšej zoberú absolventa a naučia si ho na ich spôsoby a praktiky programovania ako zobrať človeka z praxe, ktorého musia preučiť.
Takže keď to zhrniem: Zaujal v prvom rade životopis, nič prehnané, všetko prvadivé. V druhom rade zaujať na pohovore, nie vtipom ale racionálnosťou a svojským vystupovaním, žiadna pretváraka. Treba si uvedomiť, že aj pracovníci vo firme si hľadajú svojho kolegu, takže je dobré, keď na pohovor ide človek pripravený a nekokce.
Nakoniec všetkým hľadajúcim prajem veľa šťastia. Ja som ho mal myslím až príliš, preto som chcel napísať aj tento článok, aby som akým takým spôsobom iným pomohol a opísal ako to na pohovore funguje.
super comment, az mi je luto ze musi byt schovany medzi ostatnimi. ak mas svoj blog alebo niekde moznost kde to viac zverejnit, pastni to aj tam.
Vyborny clanok, hovori mi z duse :-). Vybery robim roky a takto som sa dlho nezasmiala 🙂
hehe…vtipne…este by bolo fajn doplnit nieco aj zo svoho oboru – ze personalistu na vyberkach dnes robi kazdy druhy mgr co vystudoval filozofiu kombinovanu so slovencinou a automaticky sa teda vyzna do pracovnych naplni skrz celu firemnu strukturu. takisto by bolo fajn spomenut otazky pohovorujucich : kde sa vidite o 5 rokov, preco ste si vybrali nasu firmu, povedzte vtip….:)))) nie stovky precitanych knih o pohovoroch. precitana je tu iba jedna, aj to americka „how to run a job interview” a z nej su naucene vsetky frazy…skoda len, ze v nasich podmienkach su neuplatnitelne, ale to na filozofii a socialnej praci asi neucia :))
ja sam som si tymto pred par rokmi presiel a mozem povedat, ze pohlad nielen na niektorych uchadzacov, ale aj na vacsinu personalistov je naozaj zalostny…
Prisiel som do Rakuska, lamanou nemcinou som povedal, ze mam taku a taku skolu a chcem skusit pracovat v ich spolocnosti. Zobrali ma (mali volne miesta) a dostal som na prvych 6 mesiacov minimalnu mzdu s tym, ze ak sa plne integrujem do spolocnosti, zaskolim sa vo firme a pochopim ich trategiu nastupi nova, plnohodnotna zmluva a plat.
Pocas prvych 6 mesiacov som plnil zakladne povinnosti vyplyvajuce z mojej pozicie a pri tom dostaval rad od kolegov, nadriadenych a zucastnoval sa skoleni. O 6 mesiacov mali zo mna „pracovnika k obrazu svojmu“ a dostal som novu zmluvu s platom, ktory by som vo Websupporte zarobil za 1 rok.
Článok som letmo prešiel a je celkom v pohode. Pravdou je, že aj tí, čo píšu ponuky práce na internet by sa nad sebou mali zamyslieť a mali by ich napísať „k veci“. Ja sa nedivím uchádzačom, že posielajú SPAM CVčka, keď aj tie ponuky sú písané tak, že jeden nevie, čo za nimi očakávať a stráviť hodiny a hodiny vypisovaním unikátnych CV a motivačných listov, keď sa nakoniec z ponuky vykľuje niečo úplne iné ako o čo som mal záujem… Ďakujem neprosím.
Náhodou som narazil na jeden článok z ktorého som sa preklikol aj sem, tak sa s vami podelím.
Je to článok o tom ako by mali personalisti písať ponuky. Je pravda, že je písaný tak trochu kuchynsky, ale myslím, že trafil klinček po hlavičke.
http://www.humno.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=675
PS: Ostatné komentáre som nečítal. Ospravedlňujem sa ak sa opakujem.
Ku nam do firmy prisliel uchadzac spolu s mamou, ktora vsetko hovorila zanho 😀
Toto nic neprekona!!
ja som pocula pripad ako prisla žena so zakrýknutým mužom. muž sa uchadzal o pracu, žena zaňho všetko hovorila a zakončila to vetou : „Tu podpiš!“
Zivotopis: http://filez.pressdesign.sk/CV.pdf
Motivacny: http://filez.pressdesign.sk/motivacny.pdf
Ukazky prac [v dokumente]: http://filez.pressdesign.sk/portfolio.pdf
toto su konkretne moje dokumenty….
ovsem su mi totalne k nicomu, lebo mailing list profesie je uplne neschopny. cez ich automat to posielat proste neide, lebo dokumenty o velkosti dohromady 4MB uz neposle. priamy mail na inzerujucich tiez neuvadzaju, takze clovek je odkazany pisat cez debilny automat. potom musim posielat textove dokumenty, ktore potom obsahuju linky na moje subory, ktore su ulozene na nete ku stiahnutiu.
som si sto percent isty, ze moje subory este ani jeden eventuelny zamestnavatel nestiahol. proste im to pride priliz zdlhave a komplikovane, tak jedneho zo stoviek zaujemcov jednoducho vynechaju.
cize som stravil niekolko dlhych hodin vypracovanim dokumentov – uplne zbytocne…
s pozdravom, Tomas 🙂
Úplne suhlasim s celym clankom a dakujem zan. Ked vydam inzerat, ze haldam niekoho do timu, pridam aj link, nech sa podla tychto odporucani zachova. Skvelo spracovany hodnotny material! Gratulujem a dakujem.
Pekné, ale trošku zaujímavé, že na konci radíš čítať knižky o tom ako sa chovať, a pritom očakávaš úprimnosť resp., neskreslenosť. Ale beriem, to len taká poznámočka. Článok je rozhodne nápomocný. Posúvam ďalej…
toto je nieco co by malo byt automaticke pre kazdeho mladeho cloveka…
Presne tak! Niekde som pocul ze na druhy pokus prvy dojem uz nespravim…
Ahoj, plne suhlasim. Pametam si pohovor na moje terajsie miesto, proste som prisiel s nadsenim, chcel som to miesto a pracovat pre tu firmu. Za pol roka som absolvoval len jediny pohovor a to prave do firmy kde som chcel pracovat, prisiel som, presvedcil som, ze o tu pracu skutocne stojim a nemusel som sa ani pretvarovat. Dnes mam super pracu, super kolegov, super sefa a choval som sa podla vacsiny vasich bodov. Na svete su uz len 2 – 3 firmy kde by som chcel pracovat a dalo by sa povedat ze ponukaju lepsiu pracu za lepsie peniaze, ale momentalne nemam co riesit [WS je jedna z tych firiem mozno sa raz uvidime na pohovore =o) ]. Uzivam si kazdy jeden den v praci a nic na tom nechcem momentalne menit. Ostatnym ludom drzim palce pri hladani praci a skutocne si vezmite k srdcu vyssie zmienene rady
Po prečítaní článku som rád, že ma do firmy, kde aktuálne pracujem, prijali aj po povore, pri ktorom zo mňa odkvapávala nervozita. Znamená to snáď, že zavážili skôr skúsenosti a znalosti, než chvastanie a herectvo, ktoré trochu zaváňa z tohto článku.
Predávať sa na trhu práce je celkom špecifická životná úloha, ktorej zvládnutie nie je vôbec automatické alebo samozrejmé a chce to sebavýcvik.
Ale s niektorými detailami čiastočne súhlas (napr. CV výhradne v TeXu:)
Ahoj Michal, ďakujem za článok, je výborný. Hlavne tie životopisy sú môj doteraz nepoznaný problém. 🙂
Ja mám ale skôr skúsenosti, že firma, o ktorej miesto som sa uchádzal, ma počas pohovoru úplne odradila. Mám pre svoju oblasť práce fakt nadšenie, a veľmi rád by som si o tom s budúcim zamestnávateľom pokecal, aj trochu do hĺbky a s nadšením, ale pri pohovoroch mám práveže pocit, že o toto dotyčný manažér nestojí. Buď sú to malé firmy, ktorým ide hlavne o to, aby práca bola hotová včas za čo najmenšie peniaze aj na úkor kvality (takže zamestnávajú na dohodu študentíkov so smiešnym platom), alebo naopak veľké korporácie, ktoré sa človeku pýtajú otázky typu „akou rozprávkovou bytosťou by ste chceli byť?“ (nesrandujem). Zažil som aj pohovor, pri ktorom sa ma nagelovaný manažér v podstate na nič nepýtal, len hovoril, aký je ich „startup“ skvelý a úžasný, ako sa im darí a podobné kecy. Potom sa ma spýtal na nejaké tie osobné vlastnosti a okrem platu o samotnej práci nepadlo ani slovo.
Takže dík, určite si dám poradiť, ale hlavne ďalej hľadám zamestnávateľa, ktorý za to bude naozaj stáť.
Zdravím, WS!
Môžem povedať, že ako som si na odporúčanie kamaráta prečítala tento článok, veci sa dali do pohybu. Niekoľkokrát som prerábala životopis a do pol roka sa mi podarilo zohnať robotu po tom, ako mi rok a pol všetci dávali košom. Je to dlhá doba, ale spätne vnímam, že kameň úrazu bol hlavne v zle urobenom životopise. A, samozrejme, aj veci ohľadom pohovoru, majú čosi do seba. Išlo o prácu, o ktorej som cítila, že ju chcem a bola som rozhodnutá, že urobím všetko pre to, aby som presvedčila. A presvedčila. Zobrali ma rovno, ani nerobili avizované druhé kolo.
Takže vďaka, máte na tom svoj podiel. 😉
Životopis vzor – Online služba pro tvorbu strukturovaného životopisu na http://www.ceevee.cz
Michal, vyborny clanok!
Generovane zivotopisy a motivacne listy typu „Vasa firma ma zaujala, a chcel by som byt jej sucastou“ – z toho sa dviha zaludok iba mne?
Tento krat to bol clanok trafeny do cierneho.
Zeby som siel k vam pracovat? 😀
Super clanok, presne tak nejak som postupovala minuly rok pri hladani prace a vzali ma na 5 pozicii 🙂 Hlavne nebyt priemerny a byt ultra namotivovany, ze ked toto budem robit, tak mam splneny sen…
Ludia, hlavne si verte a este jedna vec… nikdy nie je chyba v tom druhom…hladajte ju v sebe 🙂
Je zaujimave, ze ste dokazali takymto pristupom nabrat do firmy ludi, akych tam mate.
Rozumiem, ze takyto pristup moze fungovat na asistentku, alebo helpdesk.
Predpokladal by som ale, ze jadro Vasich sluzieb robia geekovia, s ktorymi mam ja uplne opacne skusenosti – absolutni introverti, ludia, ktori nevedia o predchadzajucich projektoch povedat takmer nic (vacsinou preto, ze su to viac-menej geniovia v porovnani s beznym IQ a tak sa im ta robota zdala po 2 mesiacoch rutinna), o projektoch v sukromi sa clovek dozvie, ked uz su vo firme 6 mesiacov (ak vobec), nemaju ziadne alebo len minimalne komunikacne zrucnosti a podobne.
Na druhu stranu su to extremne pracoviti, spolahlivi a sikovni ludia.
A este jeden drobny detail – ak si mam vybrat medzi proaktivnym a lenivym sysadminom – beriem toho leniveho. Pretoze ten vzdy najde elegantne a polo-automaticke riesenie, aby sa s vecami nemusel zaoberat stale dokola – cize prvy krat mu to trva (vyrobi script, proceduru, …), ale odvtedy moze tu robotu za neho robit aj helpdesk 😉
Vela stastia v dalsom fungovani (a vela dalsich dobrych vyberov ludi na helpdesk – tam sa vam to 100% dari).
Toto vsetko za 3€/hod hrubeho 😀
pre nieko samozrejme, pre niekoho nie
akurat si to niekto precita, riadi sa tym, ide na pohovor a ono to nedopadne dobre
tak skusi este jeden krat a nakoniec zanevrie na taketo postupy a zacne zhadzovat vsetko na druhych, ze to treba mat kontakty, znamosti a pod.
kolko ludi ide este dalej? ze sa nedaju a vytrvaju na ceste a ucia a vzdelavaju a pripravuju sa?
po case aj ked je clovek spokojny a nejaku pracu si najde, tak uz nikdy do toho kolotoca priprav a vzdelavania nechce naskocit
vsak ja toto vsetko viem, uz pracujem som teamovy hrac, mam zapal pre pracu a pod.
Jednoduchý a tak polopatisticky napísaný článok!
Uplatnila som prvú časť – tvorenie životopisu a motivačného listu. Poslala som 23.2 okolo poludnia a už včera podvečer 24.2 (tak rýchlo sa mi ešte nikdy neozvali) sa mi ozvali s tým, že citujem: „natoľko nás zaujal svojou kreativitou“, že ma chcú pozvať na pohovor už dnes 25.2. 🙂
Takže čo tým chcem povedať ..?…Super článok – funguje v reálnom živote 🙂 ďakujem
Supeeer Lucia 🙂
Skvelý článok a všetkého som si celkom vedomý. Chcem len dodať, že tak isto to funguje aj pri takých reklamáciách.. Ak na firmu, ktorá urobila náhodou chybu začnete nadávať a začnete im písať výhražné správy, že ako s nimi zametiete, tak tak budú aj na vás reagovať.
Produkt vám možno nahradia, no potom akoby ste pre nich neexistovali, kdežto pri komunikácii. s firmou, pri ktorej prejavíte pochopenie, firma reaguje úplne inak.
Reklamoval som konzervu, veď môže sa stať chyba – a čo nasledovalo?
Majiteľ firmy ma telefonicky nakontaktoval a trval na stretnutí, aj keď som ho nevyžadoval. Dal si tú námahu, pricestoval z väčšej diaľky, osobne prišiel ku mne domov na kávu, vysvetlili sme si, kde sa mohla stať chyba a venoval mi nie jednu konzervu, venoval mi plné auto konzerv + niekoľko ďalších produktov danej firmy. A nie, nebola to prvá firma, ktorá sa takto skvelo zachovala ku mne ako k zákazníkovi.
Super story, Štefan.
Štefan, neverím, že sa toto udialo na Slovensku. 😮
Michal sa nemá rád s gramatikou, pretože sa v škole venoval biznisu 😀
Ahojte.
Vyštudovala som pracovnú psychológiu a trúfam si povedať, že mi to štúdium pomohlo a som zaň vďačná. Ale vybrať správneho človeka do firmy mi dávalo tiež riadne zabrať :-).
Pre mňa možno zaujímavejšie ako článok, ktorý je podľa môjho názoru vynikajúci Michal, sú niektoré komentáre. Bohužiaľ, veľmi vzácny jav pri hľadaní zamestnanca u mnohých kandidátov je zdravá sebareflexia. Ja by somteda možno napísala pár slov k tomu ešte prvému momentu.
KAM ZASLAŤ ŽIVOTOPIS?
Toľko zbytočného času by si hľadajúci aj tí čo hľadajú ušetrili. Samozrejme, že nie každý môže byť manažér, líder, ale ani pracovník na helpdesk, marketing a podobne. Na to okrem svojich vedomostí, musí kandidát mať predispozície v podobe schopností a charakterových vlastností. Niekde sú také nároky niekde onaké. (Preto je podľa mňa bohužiaľ aj veľa nekompetentných manažérov a vedúcich pracovníkov na Slovensku. Ale nie o tom som chcela.)
Niektorí by možno boli vhodnejší na remeselné práce, veď ak to niekoho baví a napĺňa, znamená to, že v tom vie byť najlepší a bude sa mu dariť!!! Podľa mňa problém u tých z Vás, čo sa sťažujete, že nemáte prax, ale všade je žiadaná, je v tom, že ani sami neviete, čo chcete robiť a hlásite sa na pozície, ktoré proste nie sú pre Vás. Rozum alebo ego Vám káže: Choď na pohovor!Veď nič nestratíš!!Tam si zarobíš!!!“ ale možno niekde tam vo svojom vnútri potláčate dušu!!! Ktorá proste nechce…“Veď ako to, že ja tam nemám čo ukázať, keď som na tú pozíciu stvorený/ná?“ Máte sa hnevať na tých čo hľadajú vhodného pracovníka alebo na Vás? Jasné, že sa budete hnevať na neschopných personalistov, ktorí nevedia ,že vy ste ten najlepší,ale proste nemáte prax!…Tým nechcem tvrdiť, že všetci recruiteri sú mega odborníci v hľadaní.
Veď keď niekto niečo chce, vzdeláva sa sám. Hoc aj v nejakom remesle na začiatok stačí net! Neviete ťažiť zo svojich skúseností, ktoré už máte! Lebo každý dospelý jedinec nejaké skúseností má. Nech je to čokoľvek a s čímkoľvek. Rozmýšľajte nad tým v čom ste dobrí alebo v čom chcete byť najlepší.
Dnes aj vďaka internetu sa Vám prihováram a ste schopní čítať môj komentár…a aha…toľko možností na free vzdelávanie o všetkom možnom a tých informácií!!! Online kurzy, knihy, odborné články, websupport blog a ďalšie blogy!!! To všetko je tu pre Vás… Viete napríklad ako som ja zisťovala, či je človek schopný sa pre veci nadchnúť a poctivo pracovať? Jednoduchá konverzácia, ktorá začína otázkou: „Aké máte záľuby?“ Ak mi čo i len o jednej veci, ktorú má rád/rada vie porozprávať s nadšením a vie o tom rozprávať až kým ho ja nezastavím…viem, že má zápal pre vec a keď je motivovaný človek so zápalom pre vec na správnom mieste, je to najlepší zamestnanec akého si môžete priať. Ak len spomenie nejaké bežné záľuby, len aby sa nepovedalo, ako napr.“rád čítam“ a povie mi, že 3 knihy prečítal za rok a jedna z toho je Malý princ, tak… (snáď viete, čo tým myslím).Tým samozrejme nepodceňujem Malého princa – čítam si ho každé Vianoce :-). Možno na zamyslenie pre tých, čo nemajú žiadnu vášeň pre nijakú činnosť. Rozmýšľajte, čo Vás baví a keď to nájdete, zrazu sa Váš pohľad na svet trochu zmení, zrazu ten svet bude krajší 🙂 stačí hodina denne robiť to čo milujete! A možno z toho bude časom biznis alebo Vás to jednoducho nakopne pozitívnou energiou a môžete ďalej hľadať prácu kde ocenia Vaše schopnosti. A keď už nájdete ten správny smer, pozor na ďalšiu prekážku.
Volá sa pokora.
Nemyslím tým podlizovanie ani pritakávanie na veci, s ktorými nesúhlasíte! Myslím tým snahu, zobrať si z kritiky to, čo Vás posunie ďalej. Viete ako sa hovorí: „Bez vetra sa ani lístok nepohne!“ alebo „Niet dymu bez ohňa.“ Akokoľvek,namiesto toho, aby ste kritizovali ostatných, pracujte a makajte na sebe. Choďte si za svojim, ale snažte sa počúvať skúsenejších a pochopiť, prečo Vám radia to čo Vám radia! Viem, vie byť zraňujúce, keď si už myslíte ako Vám to ide a niekto Vás schladí negatívnou reakciou alebo poznámkou. Pýtajte sa ho prečo to povedal a čo sa mu nepáči. A ak to má hlavu a pätu, použite to na Vaše zdokonaľovanie. A hlavne…prevezmite zodpovednosť za svoje činy a nebojte sa začať od nuly!!! Kto nemá odvahu robiť metódu „pokus-omyl“ môže veľa premeškať. Prečítajte si knihu o ktorejkoľvek osobnosti, čo niečo dokázala. Stačí prvých pár strán…všetky majú niečo spoločné. Začínali od úplného začiatku. Takže keď nemáš prax, začni od bodu, kde ju nepotrebujú. A ak si veríš, že na to máš a chceš to, dostaneš to! Ale ak sa na tú pozíciu hlásiš len preto, lebo majú dobré benefity a dobrý plat a v podstate sa moc nenarobíš, tak Ťa prosím, neposielaj tam svoj životopis. Hlavne kvôli sebe. Lebo aj tak nemáš šancu a zbytočne Ťa to bude frustrovať. A ak sa tam aj dostaneš, nebudeš šťastný/á a po čase zasa budeš v tom istom kolotoči. Hlavne, vy nikomu inému nič nepotrebujete dokazovať, iba sami sebe. Stačí ak to, čo budete robiť, Vás bude robiť šťastnými. To je tá ideálna situácia, ktorá prináša úspech a nazýva sa WIN WIN :-). Takže…želám veľa úspechov!
tvarite sa ako seriozna profesionalna firma, ale citanie toho blogu bolo utrpenie kvoli fontom…. myslite si ze je lepsie pouzivat scasti pekny font ktory je dobabrany znakmi s diakritikou?
presne taky isty fail o ktorych ste vraveli v tom clanku je aj toto… s takou firmou by som nechcel nic mat co si nevie dat do poriadku fonty na blogu… a keby to len bolo docasne ale to je sustavny problem…
Nevieme nič o zlých fontoch a diakritike, pretože font je optimalizovaný na všetky aktuálne prehliadače. Viete nám napísať, cez aký browser náš blog navštevujete a prípadne poslať screenshot? Kľudne na komunitawebsupport.sk. Majte pekný deň 🙂
komunita@websupport.sk, samozrejme 😉
Jan nie je jediny co vidi zle fonty (č,ť,ž,ľ). Tieto problemy mavali sofwery v 90tych rokoch :). Windows 7, Firefox 36 aj IE 11 NOK; V chrome je to OK. Treba testovat aj inde ako v Chrome a na Macoch 🙂
Obsah ale stal za precitanie aj so zlymi pismenkami.
Ok, fixneme to. Vďaka za info 🙂
Ak si niekto chce pocitat, odporucam: What color is your parachute? Richard N. Bolles
zdravim,
neviem ci tento comment este niekto precita, ale zaujimal by ma nazor na niektore oblasti spomenute/nespomenute, ktore sa tykaju mna a mozno aj par ostantych blaznov ktori chodia po tomto svete a nevedia co robit 🙂
mam dost vela narokov na to co chcem a co nie, ale neviem ako ich prezentovat, pripadne dosiahnut
momentalne studujem na VS pocitacove inzinierstvo, dana oblast ma bavi a chcel by som v danej oblasti aj pracovat, ale:
1.venujem sa aj inym dalsim x veciam, co sposobuje ze nemam sancu na geekov ktori vsetko vedia a vsetko spravia v optimalnom case za minimalne naklady…
zaujima niekoho ked sa uchadzam o technicku poziciu, ze mam rad cudzie jazyky, filozofiu, sport, dobrovonictvo,…
takmer nikto 🙂
system mi pripada ze je nastaveny tak, aby bol clovek velky profesional v jednej oblasti (programator, admin,…), bol sucastou systemu, podaval vykon na 100% a aby na jeho praci system prosperoval
stres, poziadavky, deadlajny, sedenie za PC,
preto ma odradza ist pracovat to xy uspesnych IT firiem, kde som sa doteraz ani neskusal dostat, ale zrejme by to nebol neriesitelny problem
2. chcem ostat zit slobodne a nie byt zaviazany v nejakej firme, ak mi je tu dloho, tak sa zbalim a na mesiac odidem do teplych krajin 🙂 neda sa to ani pri podnikani ani pri normalnej praci 🙂
teoreticky sa da pracovat ako freelancer, ale dalsia poziadavka je, ze napriek mojmu zameraniu, nechcem pracovat sustavne za PC hlavne kvoli svojmu zdraviu
inak som velmi osobity clovek, trocha talentu doplnena, velkou lenivostou, a neznasam system, poriadok a vsetko len na dosiahnutie najvacsieho vykonu
radsej si pracu uzijem a budem mat o 50% mansi zisk
je to len velmi v skratke pretoze je to aj tak dost dlhe 🙂
budem vdacy za kazdu radu, nazor, hate,…
a pride mi to neprofesionalne az trapnne v dnesnom pracovnom prostredi, na pohovore prist s niecim takymto
strasne slaby clanok,sam vyberam do firmy ludi a toto ma po polke prestalo bavit ,lebo prva polka bola dristy,nechcel by som robit vo websupporte keby som bol zamestnanec
haters gonna hate http://gifstumblr.com/images/haters-gonna-hate_1545.gif
Je to dobre tak max. pre 1. zamestnanie, ale nie pre starsich, resp. skusenejsich… o senioroch nad 50 uz ani nehovoriac.. ti ani vlastne nepotrebuju zivotopis, kedze ich ani nikde nezoberu…
Co take pohrdanie Tescami? Niekedy vie potesit rano pokladnicka viac ako citat pri ranajkach logy v ktorych casoch nesli weby hostovane vo websupporte 🙂
S tym prvym dojmom urcite ista charizma je pre uspech uchadzaca o zamestnanie nutna. Ale vo firme s ktorou spolupracujem uz mame skusenosti s lidmi, tzv. akademicky programatori. Ktori sice „poznaju“ technologie, frameworky, vedia ohurit najnovsou technologiou. V reali vsak realne problemy neulahsi najsamlepsi framework, ked programator sam si neporadi.
Je samozrejme problem s ludmi co sa podhodnocuju a timi co sa nadhodnocuju. Chapem aj pohlad „zamestnavatela“, ktory ma limitovany cas vas spoznat na pohovore a preto prvy dojem resp. podvedomy vyber prapudom prveho dojmu prehlusi tie skills o ktore by na danej pozicii malo ist.
Nahodou som objavil tento blog. Precital som si niekolko prvych 20 reakcii (viac hadania sa ako racionality) ako aj poslednych 20. Mozno sa budem opakovat, ale rad by som pridal aj svoj nazor a skusenosti.
4 roky som riadil firmu so 600 zamestnancami a dostaval som stovky, az tisice zivotopisov na top manazerske ale aj asistentske pozicie. Zial, firma skoncila. Dovodov bolo niekolko, ale o tych tu nechcem pisat.
V podstate je to, co napisal Michal pravda a da sa aplikovat neustale. 75% zivotopisov bolo napisanych cez profesiu, bez akehokolvek „zanietenia“, niecoho, co by uputalo. Ked som po vypisani ponuky dostal 200 mailov denne, pri 40 som bol uz znacne „omraceny“ tym, ze boli velmi podobne. V 60% bola neadekvatna fotka (vyrez zo stuzkovej, svalnaci na plazi v Chorvatsku, rodina, ale najcastejsie otrasne selfie). Na ich skodu toto vyfaulovalo vacsinu hracov. Stacilo mozno naskenovat fotku z pasu. No a potom samotny pohovor, ked niekto prisiel v rifliach na top manazersku poziciu, hm…
Ale je pravda, ze som sa aj zmylil a naletel manzerovi, ktory bol super na pohovore a mal este doporucenie mojej znamej. Firme vsak viac uskodil ako pomohol, zial skor, ako som na to prisiel.
No a dnes som na opacnej strane barikady. Hladam si pracu, pricom som si svoje CV pripravil najlepsie ako sa asi da (grafika, foto, skusenosti, detaily, ako napr. abecedne zotriedenie popisu pozicie, referencie atd.). No odpoved zvacsa ziadna. Ak som bol na nejakych pohovoroch, tak otazky ohladom mojich skusenosti tvorili len kratky cas. Najviac kazdeho, pochopitelne, zaujimaju dovody, preco firma krachla. Preto ma prekvapili zavery, ze som prilis kvalifikovany alebo dokonca, ze som prilis negativny? Krach nie je pozitivna skusenost, stoji to obrovsky vela nervov a casu (a bez financii). Snazil som sa byt uprimny.
Tak s tou uprimnostou ,na zaklade mojich osobnych skusenosti z obcoch stran barikady: treba si vopred stanovit max. hranicu, pokial som ochotny vysvetlovat aj negativne skusenosti. Z negativa pozitivum nespravis (ak neratam negaciu dvomi negativami:-) ).
[…] Doporučuji přečíst si legendární článek „jak se zaměstnat od Michala Trubana“. […]
By ma naozaj zaujimalo ake CV by napisal pan Truban. Chcela by som ho/ich vidiet. Rady nerobte to a to su dobre.. ale ako to teda robit inac?? Neviem si napriklad predstavit, co ine chce napisat do sprievodneho e-mailu (podla neho do kazdeho nieco ine)… Nechcete, pan Truban urobit vase CV a motivacny list a predstavit nam ho? Stacilo by na jednu poziciu 😉
Takeho zamestnavatela najst je zazrak. Som mimo sfery IT, veda vyskum v pokrivenom Slovensku zlozenom z dovernikov a informatorov minuleho rezimu korunovanymi titulmi za poslusnost, ale moja skusenost je, ze inovativnost, tvorivost, vsetko vzdelanie, zrucnosti a schopnosti su pre zamestnavatela vitane za podmienky totalneho podlozenia sa a odkopnutia moralnych zasad. Kazda vycnievajuca hlava je stata. Pod timovou pracou nevnimaju schopnost brainstormingu a diskutovania a interakcie s kolegmi za podmienky ze si kazdy odrobi svoj diel prace perfektne ale za kolegov v time odrobit vsetko…banana republic. Dakujem za clanok, svita trochu nadeje ze existuje zamestnavatel co si vsima podstatne veci, zial biologa do timu nevezmete, nezaskolite … skoda.
[…] Ako sa zamestnať (nie len vo Websupporte) […]
[…] že pomôže pár juniorom lepšie komunikovať. A ak naozaj hľadáte prácu, prečítajte si tento geniálný návod od […]
Existencia tohto blogu o zamestnávani je totálne zbytočna. V prípade, že robím výber a príde mi životopis s rôznými grafickými blbostami, tak sa tým ďalej nezaoberam. Jednoducho táto osoba sa uplatní v umeleckej sfére a nie v danom technickom odbore.
Ako potom vysvetlite existenciu profesia.sk ? Nie každí má chuť robiť unikátny životopis pre každu firmu. To akože aj žiadosti na úrady majú byť originálne. Alebo taká databáza. Ako by ste v nej vyhľadavali ? Ešte lepšie RFC ? Bez nejakých pevných pravidiel by nič nefungovalo.
Načo vytvárať zbytočnú originalitu.
Vsetkych tychto rad som sa drzal asi rok a pol a vzdycky to skoncilo rovnako: Dakujeme, ale uprednostnili sme ineho kandidata. Samozrejme, ze nikto nenapisal, preco. Ak je vela ziadosti, tak to chapem, ale ked uz niekoho pozvu na pohovor, mohli by sa unuvat napisat aspon dovod. A nieze napisem len vygenerovanu frazu alebo nenapisem nic. U takychto ludi by som naozaj nechcel robit.
Clanok je sice super, ale zafunguje iba vtedy, ked ma zamestnavatel naozaj zaujem. Ked mu ide len o to, aby sa zviditelnil inzeratom, nepomoze Vam ani svatena voda. A zial, presne o toto ide v drvivej vacsine pripadov.
Na Slovensku totiz plati, ze ked clovek nema znamosti, moze ist robit akurat tak za pas. Na vsetky volne miesta sa berie po znamosti a inzeraty su iba reklama pre zamestnavatela. Nie, neprehanam.
A este cosi. Nezaskodilo by pisat trocha doporucenia aj pre zamestnavatelov. Ked mate pocit, ze s Vami jednaju ako s handrou alebo s clovekom, ktory ich vobec nezaujima a chcu Vas len nachytat na hruskach, tak zaroven viete, ze sa nezamestnate. Zial, 99,99% percent zamestnavatelov/personalistov jedna presne takto. Ani minimalny kusok ludskosti v sebe nemaju. Vyzivaju sa v tom, ked z Vas mozu urobit vola — to je ich najvacsie vitazstvo. A nie je pravda, ze napriklad ceski su lepsi.
Pekný, kvetnatý, štylisticky upravený, ľúbozvučný text. Odborníci vo svojej oblasti však nemusia byť literárni géniovia. Nemusia mať schopnosti strhnúť víchrom rečového talentu HR manažérov do krajiny osobných divov. Nemusia sa vyčleniť z davu šedej zóny pri oslovení v žiadosti. A napriek tomu sú vo svojej práci vynikajúci. Až na to, že na to nikto nepríde. Lebo personalisti týmto ľuďom nedajú šancu. A nechajú sa opiť pečivom za pár centov. Potom tu máme plné noše „odborníkov“ na správnych miestach. Dôležité je, že selekcia bola efektívna. Najmenšia námaha, najväčší profit. Gratulujem.
Pridavam jednu taku malu referenciu. Snazil som sa to aplikovat a je pravda, ze na pohovore je to dost stres ale po 2 minutach a 5 vetach som sa citil ako v obyvacke s kamaratom. Podarilo sa. Mam zamestnanie, ktore ma bavy a tesim sa z toho ze ho vlastne robim.
Super clanok a najlepsi navod ako byt spokojny zo stastneho konca.
POCHVALA 🙂
[…] Zdroj: Michal Truban – Prispejte-k-tomu-ze-Vas-niekto-zamestna […]
Tieto HR zvasty. Kazdy chce nieco ine, pre kazdeho je uniqe nieco ine. Ak niekto neprecita motivacny list alebo CV len preto, ze sa mu zda ze je na jedno kopyto, tak HR person si nedal tiez velku namahu a je to pri tom jeho job. Ak hladas kreativneho cloveka to teamu, ok, mal by byt kreativny pri CV a motivacnom. Ale ak hladas niekoho na komunikaciu so zakaznikom, myslim, ze to je suma fuk, kedze tam kreativny nemusi byt a musi mat hlavne dar reci. Cize, ty by si tiez mal rozlisovat na aku poziciu hladas cloveka a nie ich hadzat do jedneho vreca.
Článok príjemný pre oko a užitočný. Na iných stranách formátovanie textu niekedy volá do neba o pomstu. Keď vidím stenu textu, jednoducho odídem. Tu sú vhodné rozostupy a obsah. Určite sa sem budem pozerať častejšie 🙂